Only mine //L.S//

꧁33꧂

Louis:
Volal mi Harry...
Asi 5x...
Och bože...
Rýchlo som vytočil jeho číslo a volal mu späť.
Nedvíhal...
Určite ma vybitý mobil...
Frustrovane som si zaťahal za vlasy.
„ Lott?"
Oslovil som ju.
„ Jasne určite...čo?"
Odvrátila pohľad od Natalie ku mne.
Očami som naznačil nech ide za mnou.
Prikývla, ospravedlnila sa Natalie a odišli sme do kuchyne.
„ Musím ísť za Harrym..."
Povedal som na rovinu.
„ Teraz? Nemôžeš len tak odísť Lou."
Vyhrkla a pozrela mi do očí.
„ Ja viem...lenže mi volal počas obeda asi päťkrát, a teraz sa mu neviem dovolať. Bojím sa oňho Lott."
Ona prikývla a jemne sa usmiala.
„ Choď... ospravedlň sa Natalie, a otcovi poviem že si musel ísť súrne za kamarátom."
Povedala a objala ma.
„ Neboj..otec sa nebude hnevať. Ak áno, potom sa do toho obujem ja..A padaj."
Usmiala sa a ukázala ukázala smer k obývačke.
„ Natalie, ja sa ospravedlňujem, ale musím surne odísť. Prídem hneď ako vyriešim jeden problem."
Povedal som a zobral som z kresla moju čiernu mikinu, mobil a peniaze.
„ Neospravedlňuj sa Loui. Choď, my ťa počkáme."
Usmiala sa a ja som Prikývol.
Rýchlim krokom som vypadol z domu a ponáhľal sa k nim domov.
Hneď ma však zarazilo otvorené dokorán Harryho okno.
Zamračil som sa a zavolal naňho v snahe že tam bude.
Nikto sa však neozýval.
Čím ďalej tým viac som začínal mať strach.
Zúfalo som vzdychol a rozbehol sa ku škole, s nádejou že niekde blízko bude.
Začínalo sa stmievať a po Harrym ani stopy.
Od školy viedol menší park a na lavičke som zahliadol postavu držiacu si tvár.
Tie kučery sa nedali prehliadnuť.
Harry!
Rozbehol som sa k nemu.
Zastal som pred ním.
Zjavne nepostrehol moju prítomnosť, preto som si čupol.
„ Harry.."
Vydýchol som a pohladil ho po vlasoch.
Mierne sebou striasol.
„ Lou?"
Oslovil ma a padol mi do objatia.
„ Hazz... čo sa stalo?"
Začal som ho hladiť po chrbte.
Keď sa trochu ukludnil odtiahol sa a ja som mu na tvár vtisol malú pusu.
Pretrel si oči od sĺz
„ Ni-nič..."
Vydýchol a pritiskol si ma k sebe ešte bližšie.
„ Poď... zavediem ťa domov."
Povedal som a preplietol si s ním prsty.
„ Nie! Domov nemôžem ísť!"
Vytrhol sa mi z rúk a ja som naňho vystrašene pozrel.
„ Má v tom prsty tvôj bratranec a teta?"
Opýtal som sa a podišiel k nemu.
On iba prikývol a oblízal si suché pery.
„ Poď... ideme do hotela."
Chytil som ho za ruku a viedol ho do najbližšieho hotela.
———
„ Dobrý večer."
Pozdravil som staršiu pani.
Ona iba niečo zamrmlala a konečne zdvihla pohľad od nejakého časopisu.
Hodila na nás zhnusený pohľad, keď videla naše prepletené prsty.
„ Jednu izbu vás poprosim."
Pevne som zvieral Harryho ruku, kým mi tá stará rašpľa podala kľúče so slovami 'číslo 18 horné poschodie'
Nestal som tam ani o sekundu ďalej a spolu s Harrym som kráčal k výťahu.
Otvoril som dvere od izby a s Harrym sme si ľahli do postele.
Po niekoľkých minútach sa ku mne pritiskol celým telom a objal ma.
Objatie som mu opätoval a usmial som sa, aj keď som vedel že on môj úsmev nevidí.
„ Dnes to je mesiac čo sa poznáme..."
Povedal a pozrel mi do očí.
„ Ty to počítaš?"
Usmial som sa a pritiahol si ho do bozku.
„ Uhm..."
Prikývol a prehrabol mi vlasy.
„ Mal by som ísť Hazz..."
Hneď ako som to povedal posmutnel.
„ Nemôžeš ostať so mnou?"
Vystrčil spodnú peru.
Posadil som sa a venoval mu objatie.
„ Prosím. Ja tu nechcem byť sám..."
Povedal a pritiskol sa ku mne ešte bližšie.
„ Vydrž.. niečo vyriešim."
Vytiahol som mobil a zavolal Lottie.
„ Áno braček?"
„ Lott, zabav otca aj Natalie. Dnes ostanem s Harrym."
„ Fajn. Ale mám to u teba!"
Zasmiala sa a típla ma.
Šťastne som sa usmial na kučeravca ktorý ma sledoval a na jeho tvári sa hneď rozlial úsmev.
„ Ostávam. Idem sa osprchovať."
Žmurkol som naňho, vtisol mu pusu na čelo a zamieril do kúpeľne.

Toto bude zaujímavý večer....