19 ročná Vivien stretne raz chlapca. (Samuel William Miščík.) Lenže nevie o tom čo sa mu stalo a ako zomrel...Nájdu nejaký liek na to aby bol živý? Bude s ním chodiť alebo budu len naj kamoši? Dozvieš sa v knihe.
Ahoj volám sa Vivien. Mám 19 rokov, normálne dievča zo Sabinova. Normálna škola, mám brata Matyáša. Myslíte toho YouTubera? Ano. Ten Matyáš pod menovkou MaTTem. Rodičov mám rozvedených. Mama je na Česku a ja na Slovensku. Bývam s ocom. Niekedy to je s ním ťažké. Pretože niekedy ide s kamošmi vonku a dačo popije a príde domov opitý. Mám to celkom ťažké. Neviem si nájsť kamošov, ale že vôbec, v triede ma šikanujú a to vám nehovorím ešte všetko.
*PIP* PIP* PIP* PIP* Vypnem ten debilný budík, ako každý normálny deň. Nejak sa už z tej postele vytrepem a pôjdem dole. „Dobre ráno." Poviem a sadnem si ku stolu. „Dobre ráno princezná." Povedal. Zívla som si. „Ako si sa vyspala?" „Zle." „No, hovoril som ti. Nemáš ísť spať o 12 v noci." „Ocooo." Povedala som. „Však dobre však dobre." Povedal a položil mi na stôl, misku. V tej miske boli cereálie s mliekom. „Dobrú chuť." Povedal. „Ty jesť nebudeš?" „Nie." „Dobre. Odnesieš ma do školy?" „Hm......Dobre." Keď som dojedla, išla som si spraviť rannú hygienu, obliecť sa a mohli sme ísť.
*KEĎ BOLA PRI ŠKOLE*
Rozlúčila som sa s ockom a išla do triedy. Keď som vošla do triedy všetky pohľady namňa. Dala som si kapucňu na hlavu a išla do zadnej lavice. Sadla som si, vybrala veci a pozerala do mobilu. Ten mobil mi zobral spolužiak. „Hej! Vrať ho!" Povedala som. „S kým si píšeš?" Povedal. „Ooo. Matyáš. To je nejaký tvoj frajer? Kto by ťa vôbec chcel?" Začali sa smiať. Buchla som ho po hlave. A zobrala som mu mobil. Videla som človeka. Ako vchádzal do našej triedy. No nikto sa naňho ani nepozrel. Sadol si vedľa mňa. Táto škola má jednu story. Že tu zomrel jeden chlapec. Musel to byť on. „Kto si?" Povedala som. „T-ty ma vidíš?" Povedal. „Ano." „O-o môj bože." „Čo sa deje?" „Ja som duch. Je zázrak že ma niekto vidí." „Čože si?" „Duch." „Čo sa ti stalo?" „Raz som išiel hore schodami a niekto ma zhodil." "Au." "No a tak som utrpel poškodenie mozgu....a nebolo ma možné zachrániť. Preto som umrel..." "To mi je ľúto. Vivien." "Samuel." "Počkaj teba poznám......Však ja sa bavím s tvojou sestrou!" Povedala som nadšene. "Ale ak mám povedať. Si pekný chalan. Že za tebou neleteli baby." Povedala som. "No..Ani ty niesi škaredá." Začervenala som sa. "Prečo máš vlastne kapucňu na hlave?" "Ty si to nevidel? Šikanujú ma." "Ako to? Však si nádherné dievča. A strašne milé." "Ďakujem ale..." "Ale?" "Nikto ma tu nemá rád......Nemám tu žiadnych kamošov." Stiekla mi slza. Utrel mi ju. Nadvihol mi hlavu aby som mu pozerala do očí. "Počúvaj veľmi dobre. Ty si ta najkrajšia, najmilejšia baba ktorú poznám. Kebyže žijem, chránim ťa jak svoj život." Usmial som sa. Pozrela som sa okolo seba. Objala som ho. myslela som si že spadnem....Ale....Čím to je, že ho vidím len ja....Je to tým že som kvôli videám bola doňho? Nie. Musím najsť niečo čo ho dá do normalného života. Odtiahla som sa. "Neexistuje nejaká protilátka na to aby si vstal z mŕtvych?" "Neviem." "Dneska pôjdeš somnou domov." "Čože? Nie! Uvidí ťa tvoj oco." "Počúvaj. Ako vidím, nikto ťa nevidí. Nepoznajú ťa a môj oco už vôbec. Takže pôjdeš somnou." "No dobre."
*PO HODINÁCH*
Vyšla som z triedy. Pred školou ma čakal oco. Otvorila som dvere a porozhliadla sa okolo seba. Čakala som dokým nenastúpi Samo. Potom som si sadla vedľa neho a išli sme.
*DOMA*
Išla som hore do izby. Mala som takú malú skríšu o ktorej nikto nevedel. Proste. V izbe mám veľkú skriňu a tam je také tlačítko za knihami. Vyzerá to nejak takto:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vošla som tam aj zo Samom. Mala som tam poličku s knihami. Tie dvere sa zatvorili. "Kde jee." Povedala som ju. "Mám ju!" Sadla som si na zem a začala čítať:
Premena z neživej na živú osobu:
Podarí sa Vám to len tak, ak si zoženiete:
Vajíčka Sovy múdrej
Kotlík
Dlhú rastúcu trávu
prst z krokodíla
a
Varešku
"Čože? A to kde máme ako zohnať?" A tá kniha sa prelistovala. "Nájdete ich ak budete rozmýšľať." A zavrela sa. "Dobre...Dobre. Kde nájdeme Kotlík?" "Mám jeden u mojich rodičov v dome." "To máme. Dlhú rastúcu trávu?" "Pole." "Prst z krokodíla?" "To asi myslí ten čo mám u Klári v izbe." "Vajíčka Sovy Múdrej?" "Too. Počkaj. Moja mama ich má v kabelke!" "Ale ako jej ich šlohneme?" "Nechaj to namňa." "Dobre. Čo kto zoberie?" "Ja zoberiem ten kotlík, prst a vajíčka. Ty zober tie ostatné veci. Varešku tu máte." "Dobre. Ale až zajtra." Kývol hlavou. Vyšli sme zo skríše a išli vonku. Pozerali sme na seba. "Poď sem." Povedal Samo a objali sme sa. "Mám ťa rada. Si jediný môj naj kamoš." "A čo tak ísť za Matyášom?" "Čože? Jak o ňom vieš?" "Bol to môj kamoš ako dejzr vita a ostatý." "To fakt?" "Ano...Veľmi sa medzi nimi o mne nehovorí." "Ale ako to?" "No......Matyáš tak bol trocha gay.." "ČOŽE?!" Skoro som vyletela z kože. O tom som nikdy nepočula že by bol gay...... "Uvidíme sa v škole." Dal mi pusu na líco a vyšiel oknom vonku. Urobila som si úlohy a išla dole si dať na večeru jogurt. "Ako bolo v škole?" "Výborne." Zaklamala som. "To som rád." Usmiala som sa a išla hore do izby. Zapla Nootbook, YouTube a zadala si tam Moona. Pozerala som na jeho odhalené videá. Je strašne krásny. Ano. Ta láska je ešte vo mne. Keď som dojedla bolo okolo 10 v noci. Vypla som Nootbook a išla spať.
