Som predsa len duch!

18. Kapitola - Po 100 rokoch nová kapitolka!

Išla som do našej izby.  "Tak. Nemáš kde ujít." Povedal. "No..." Povedala som a pozrela sa vonku oknom. "nenenene." povedal. "Nespravila by som to." Povedala som a usmiala sa. Dala som mu pusu. Začali sme sa bozkávať. Ľahla som si. Ďalej sme sa bozkávali. Dominik sa odomňa odtiahol. "Miluju tě." Povedal a dal mi poslednú pusu. Vstali sme a išli dole.  Začal byť večer. A keďže nebolo nočné, tak som si sadla na gaučovku, a bola na mobile. "hele kluci? To video nechcete natočit teďka?" "Akože v pohode. Nemám problém." Povedal Samo.  Ostatný súhlasili. "Ale bude to tak že mc budem hrát na TV a budem mít klávesnici." "Dobre." Povedal Samo. "Ale u koho to bude?" Opýtal sa Vita. "No...Môže to byť umňa. dlho som nič nevydal."  "Okej." Napadlo ma že za 4 dni sú vianoce a já nemám žiadne darčeky. Preto mám plán. V noci, keď pôjdu ty trdlovia spať, pôjdem odrezať dajaký stromček z lesa. Potom pôjdem na nákupy. Áno. Cez noc majú otvorené. Ale len keď sú vianočné sviatky. Chápete. Alebo ne. ja už pôjdem teraz kúpiť tie darčeky. Chlapci tam natáčali video. Poslala som Dominikovi Smsku. 

*******************

J: "Zlatko idem na nákupy. Však vieš. Nechcem vás rušiť. Preto pôjdem oknom." 

D: "Oki. Užij si to. Miluju tě. Posílam pusu." 

J: "Ďakujem. Aj ja teba milujem. Tiež posielam pusu. pa. 😘"

***********************

Dominik sa namňa otočil. Usmiala som sa. išla som hore do izby. Prezliekla sa, zobrala potrebné veci a vyliezla vonku oknom. Nasadla do auta, nakúpila darčeky a išla naspäť domov. Keď som prišla naspäť domov cez okno, všimla som si že všetci spia. Darčeky som dala pod posteľ a išla odrezať nejaký stromček. Keď som ho odrezala, tak som si s vodou pomáhala ozdobiť stromček.  "Můžu pani Tučkoví pomoct?" Opýtal sa ma môj milovaný dejzr. "Jasné." Povedala som. Mali sme kopec zábavy. Keď sme dokončili stromček tak sme išli rozložiť darčeky čo sme kúpili. Volala mi Nelka.

*************
"Áno neli?" "Proč si mi neřekla že mně nemáš ráda?" "Čo?  Kto ti to povedal?" "Botman." "Aha.....Vieš, asi ti klame. Neli ja ťa mám ráda. Nechápem čo ti tvoj Botman nakecal ale chce nás rozdeliť." "Dej mi ji."  Povedal Botman. "Že se nehanbíš..." "Hej! Čo si jej to nakecal!" "Jaaa? Však to je pravda. Nevolej ji a ani s ní nemluv. Nazdar." "P-Počkaj!"

******************
 Zrušil ma. Volala som naspäť. Stále ma zrušil. "Ja....len sa idem prejsť...." Povedala som a otočila sa. Dominik ma chytil za pás a dal mi pusu. "Si v pohodě?" Opýtal sa ma dejzr. "Ne. Zkurvený Botman jej klame." Povedala som.  Objal ma. Objatie som prijala. Odtiahli sme sa. "Hele. Když chceš, zítra i tak musíš jet semnou a s Vitom tak půjdeme za Nelou a tam ji to vysvětlíme." "Ale ona si bude myslieť že jej klamem. Botmana počúva ako na slovo. Ako havo. Ja mu zajtra vrazím. Ty vole." "Hele klídek....Jo? "Jo." "Tak....Chceš se jít prochádzet a nebo domů?" "Domov..." Povedala som. Domino si ma dal do náručia tak sme išli domov. Keď sme prišli do obývačky dal ma dole. "To si nemuseel." Povedala som a usmiala sa. Vyzula som sa. "Ale musel." Keď som sa vyzula a dala na seba moje obľúbené papuče, obmotala som mu ruky okolo krku a on svoje okolo môjho pásu. Pozerala som mu do očí. "Nemusel." Povedala som a začali sme sa bozkávať. chcela som ho utíšiť. Ruky mi dal pod riť a niesol ma. Vysadla som naňho. Položil ma na stôl. Odtiahol sa. "Vyhrála si." Povedal. Dala som mu poslednú, dlhú pusu a pustila ho. Išli sme hore do izby. "Koľko je vôbec hodín?" "2." "Aha." Prezliekla som sa. A išla spať.

*RANO*

Vstala som a začalo mi byť smutno. Rozhodla som sa to asi nadobro    ukončiť s Erůrkem......Povedala som si že by som sa mohla ísť prejsť. Prezliekla som sa do KLRS army trička a išla vonku. Stretla som tam Sama. "Ahoj." Povedal a usmial sa. "Čau." Povedala som a fakovo sa usmiala. "Počúvaj...Napadlo ma. Nechceš si zajazdiť v mojej audii?" Opýtal sa ma. "No...Okej...Ak to bude niečo iné." "Hej. Poď." Povedal a chytil ma za ruku. Išli sme do jeho auta. Samo sadol za volant a išli sme na Michaľanské Letisko. 

************************************

Prehodili sme sa. Predtým som napísala dejrovi že som išla zo Samom do auta. Nech ma nehľadá. "Okej takže. Jediné čo potrebuješ vedieť. S ľavou nohou nikdy nepracuj. Lebo-" "Budem mŕtva. Viem." Zasmial som sa. "Okej. Toto auto je automobilovka. Vieš čo to znamená." "Hej hej. Čo mám teraz robiť?" "Daj nohu na brzdu, a stlač toto tlačítko." Urobila som. "Teraz....Chyť tu páčku a na boku pri sebe máš tlačítko. Stlač ho a presuň tu páčku na drive." "No mám teraz?" "Teraz daj nohu na plyn a pomaly naňho tlač." "Okej." Chytila som volant a išla. "Ci kokiii. Tak to je megaa." Povedala som. Samo sa zasmial. Keď som sa otočila smerom naspäť opýtala som sa ho. "Môžem dupnúť na plyn?" "Okej...Ale len po 80-70." "Fajn." Bola som prekvapená že sa nebojí o svoje auto. Začínala som pomaly pritláčať. "Okej..Okej...Už stačí.." Povedal. Začala som sa smiať. Ako som dosiahla 70 spomaľovala som a chcela sa otočiť. "Okej teraz zastav." Zastavila som. "Choď ešte tu tak...Okej môže byť. Teraz daj páčku horu. Na R - Reverse." (spiatočka.) "Hej. niesom debil." A buchla som ho jemne. "Au to bolelo." Zasmiala som sa. 

*POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!*

Sorko že nevychádzajú kapitoly, nemám čas a ani chuť...

Vaša Sandra

(899 slov)