„Aneta nechaj ma“ zhúkla som bo namyslenej blondíne ktorá na mňa kričala. Už zas. Lezie jej na nervy, že som iná ako ona. Že ju nepočúvam a nie som jej poskok. A tak sa do mňa naváža.
„Nie! Nenechám ťa! Zaslúžiš si to“ chytila ma za vlasy a hodila ma na zem. Au.. toto teda prehnala!
„Šibe ti?“ zhúkla som tento krát ja.
„Čože mi? Ako sa to so mnou rozprávaš? Odvolaj to!“ za vlasy si ma vytiahla a strelila mi facku. Tú som jej oplatila. Ona sa chytila za líce a s otvorenými ústami do tvaru “O“ na mňa zazerala.
„Anet.. zlatko.. čo sa ti stalo?“ prišiel k nej jej milovaný cukríček Lukáš. Dal jej pusu a na mňa zvedavo pozrel. Naznačovala som totiž zvracanie.
„niečo nepríjemné na pohľad?“ premeral si ma pohľadom. Lukáš je v podstate správny chalan no začal si s nesprávnou. A ona ho má omotaného okolo prsta. Takže ju na slovko poslúcha. Prikývla som a ukázala na nich dvoch.
„ona.. Bathanny mi vrazila facku.. len tak som za ňou prišla a chválila jej oblečenie keď mi z ničoho nič vrazila facku. Luky vieš ako to bolí?“ schúlila sa mu v náručí a plakala. Ja som na ňu len neveriacky hľadela.
„čo proti mojej Anet máš?“ vyštekol po mne Lukáš.
„nič“ odsekla som.
„tak jej daj pokoj. Iba chorí človek udrie dievča bezdôvodne.“
„a len sprostý ľudia sa nechajú ovládať manipulačnou barbie“ prskla som po ňom a odkráčala som preč...
Takže z tohto ste asi zistili pár vecí:
- Áno.. som šikanovaná
- Aneta je riadna krava.
- Volám sa Bethanny
- Lukáš je človek ktorým sa dá ľahko manipulovať..
Ale ja vám k tomu môžem ešte niečo pridať. Takže mám šestnásť a chodím do prváku na strednej. Som taký... samotársky človek. Ale nie, že by som chcela. Proste nikto mi nesedí. Radšej budem sama ako všetky baby od nás z triedy. Všetky sú ako také ovečky. Nie v tom milom slova zmysle. Oni sú ovečky a Aneta pastier ktorý im iba porúča čo majú robiť. A taká ja byť nechcem. Preto sa im stránim. A ďalej milujem jedlo a youtube. Mám dlhé hnedé vlasy a modré oči. To je asi všetko.. takže ako som odkráčala od Lukáša a Anety s poriadnymi nervami som treskla do steny a.. moje hánky moc dobre nevyzerali.
„au.. do... riti“ zvrčala som a rukou som začala triasť ako besná. Vošla som radšej do triedy a sadla si na moje zvyčajné miesto vzadu pri okne. Ruka ma pekelne štípala a bolela a ja som sa snažila zadržať alebo aspoň rýchlo a bez povšimnutia utrieť, slzy. A ako “vhod“ mi padla do rany Aneta ktorá práve vošla do triedy.
„Ale, ale, ale Bethanny“ moje meno vypľula s toľkou nechuťou, až som myslela, že snáď ani nie je človek.
„mi plačkáme?“ zasmiala sa a jej ovečky s ňou.
„také vtipné“ prekrútila som očami a jej tvár nabrala červenú farbu. Snažila som sa zakryť si ruku, nech si ju nevšimne a nespraví mi niečo. Ale ona si ju ako na ten just všimla.
„čože máš s ručičkou?“ zasmiala sa a napriahla ku mne ruku. Tú moju silno stisla.
„au“ zajačala som sa celú triedu a strašne som sa rozplakala. Tá bolesť bola strašná. Ruku som mala celú fialovú a napuchnutú a Anetin “jemný“ stisk ju myslím, že dofarbil ešte do zelena a modra a nafúkol o asi desať čísel. Keď zbadala moju tvár plnú bolesti rýchlo moju ruku pustila a za stiahnutým chvostom odbehla preč. Všetci na mňa hľadeli, ako plačem a nariekam ale ani jeden spolužiak mi nepomohol. Ani len sa nehli iba ma pozorovali. Mali súcitný pohľad no ten mi nepomôže. Rozbehlo sa ku mne dievča.
„pre boha všetko som to videla je to strašné ako to niekto mohol spraviť?“ blonďavé dievča s krásnymi smaragdovými očami som tu ešte nevidela.
„hold naša Anetka“ precedila som pomedzi zuby.
„asi by si mala na ošetrovňu.. poď pomôžem ti“ vstali sme a ona ma doviedla na ošetrovňu keďže ja som cez slzy nevidela. Zaklopala na dvere a otvorila nám milá sestrička.
„ahoj dievčatá. Stalo sa niečo?“ pozrela na nás a usmiala sa. „tak trochu som zmlátila stenu“ ukázala som jej moju ruku a ona mi ukázala aby som šla dnu. „tak si sadni, ja ti to pozriem“ usmiala sa a začala mi oblapkávať ruku. Zatiaľ to nebolelo no ako náhle sa dotkla mojich hánok, zapišťala som. Ešte chvíľu moju ruku skenovala a potom povedala: „takže zlomené to nie je ale iba narazené. Dám ti masť, tabletky proti bolesti a obviažem ti to elastickým obväzom.“ Usmiala sa a ako povedala tak aj spravila. Potom ma poslala späť do triedy. „prečo si klamala o tom ako sa i to stalo?“ opýtala sa ma blondínka, ktorej meno som vlastne ešte nevedela, po ceste do triedy. „neklamala som. Ja som do tej steny udrela. Aneta mi to v podstate len stlačila..“ mykla som plecami. „inak ty si tu nová? Keď nie si jedna s ovečiek?“ opýtala som sa jej a ona vybuchla smiechom. „ovečiek? A áno som nová... volám sa Merry“ usmiala sa na mňa. „hej ovečiek“ zasmiala som sa tiež „to sú všetky tie pipky čo počúvajú rozkazy Anety. Takže ona je ako pastier... a oni jej ovce“ zaškerila som sa. „a ja som inak Bethanny“ podala som jej zdravú ruku a usmiala sa. „teší ma“ zasmiali sme sa, zaklopali na triedu a následne vstúpili dnu. „Hm.. Morrisová a..“ odmlčala sa učiteľka „Goliansová“ usmiala sa Merry. „som nová a bola som zaviesť Beth na ošetrovňu, pretože tak nejako má narazenú ruku“ keď to hovorila zdvihla som ju a učiteľka mi pokynula aby som si sadla. Učinila som tak no vedela som, čo čaká Merry. Učiteľka si ju tam nechala a trošku ju vyspovedala. To dievča je vážne super ako som zistila a má také isté názory na ovečky, pastiera aj na barančeka (ten je vlastne obeť nie? V tom príbehu o veľkej noci či čo..) čiže Anetu Lukasa a jej poskokov.. po dllllhom vyučovaní a sedením v nudnej škole sme šli domov. Merry šla so mnou avšak na takej jednej križovatke sme sa rozdelili a každá šla svojou cestou. Domov som prišla už zas s bolesťou v ruke. Otvorila som dvere, pozdravila obyvateľstvo domu a utekala rovno do izby. Odviazala som si ruku a natrela si ju poriadnou vrstvou tej masti. Ruku som znova obviazala a dala si liek. Ozvalo sa klopanie na dvere. „Ďalej“ zakričala som. Dnu vstúpila mama. „volali zo školy. Ako si na tom?“ pristúpila ku mne a opatrne sa dotkla mojej ruky. „mami.. bolia ma hánky, nie ruka“ zasmiala som sa. „aha“ usmiala sa a utrápene sa na mňa zahľadela. „mamí“ zakňučala som a hodila si na hlavu vankúš. „prepáč.. som .. mama“ zasmiala sa a ja s ňou. „poď sa najesť“ dala mi pusu na líce a odišla dolu. Ja som si vyzliekla moju nechutnú uniformu a obliekla sa do voľného tielka a teplákov. A poviem vám, šlo to ťažko s jednou rukou. Dala som si ponožky a zbehla som dole. Sadla som si za stôl a čakala aký hviezdny obed predo mňa mama postaví. „kapustnica! Mami ja ťa milujem“ zvýskla som keď som zacítila tú známu vôňu. Bože ako ja milujem kapustnicu! A ešte od mamini. Celá som sa zalizovala a čakala na to božské jedlo, ktoré predo mnou o chvíľu pristálo. S chuťou som sa do nej pustila a keď som dojedla, odniesla som tanier do drezu a dala mamke pusu. „idem von s Lacom“ usmiala som sa na ňu a na celý dom som zakričala „Lacóóó!!“ a o malú chvíľu som počula zvuk ťapiek môjho vĺčka. „Lacííík“ zohla som sa k nemu a dala som mu pusu na čelo, noštek a za uško. Nie je to skutočný vlk ale šedý husky ktorý tak vyzerá. „Ideme von?“ poškrabkala som ho po hlavičke. On zavrtel chvostíkom no potom niečo zavetril a začal kňučať. Zohol sa k mojej ruke a začal ju ňuchať. Asi vycítil, že ma to bolí. „už je to fajn.. ideme teda von“ usmiala som sa a odbehla som do izby. On utekal ako splašený za mnou. Nasypala som mu granule a naliala vodu. Nech sa trochu posilní. Vstala som na posteľ a z poličky vzala obojok a vôdzku. Laco už sedel pod posteľou a keď uvidel obojok a vôdzku začal skákať ako šialený. Pripla som ho a šla som do obývačky. „My ideme mami“ usmiala som sa na ňu, obula sa a šla preč...
Takže dúfam, že sa vám prvá časť páčila :D ja osobne som s ňou neni moc spokojná.. veď predsa len je to prvá časť. Ale ie ostatné sa mi už páčia viac :) takže ak sa vám príbeh zatiaľ páči, vote a koment s názorom by ma veľmi potešil :3 :)
Na obrázku je Laco, pes Bethanny :3 ♥♥
YOU ARE READING
Oh love...
Romance"Všetko zlé je na niečo dobré... No všetko dobré sa môže vždy obrátiť v zlé.."
