neobyčajná [POZASTAVENÉ]

1

Kika pov.
Rozhodla som sa napísať novú knihu myslím že sa bude páčiť ak nie tak mi skus napísať do com. a ja sa pokúsim upraviť to tak aby ti to vyhovovalo. Tato kniha má napdal len tak v noci keď bola búrka a ja mávam problémy spávať pri búrke. Vadí mi zvuk kvapiek ktoré mi klopkajú na okno. Tak ale teraz už dosť okecávania poďme na príbeh ❤️🤣

************************************
Tak a je to tu. Prví deň v novej škole. Bola som úplne mimo z toho že idem do 3 ročníka na miestu školu kde sa učíš ovládať svoje zviera. Poprípade mágiu ktorú nemá len tak kto. Vstala som z postele a išla do kúpeľne kde som spravila rannú hygienu a potom som prišla ku skrini s ktoré som vybrala :

Už od malička milujem čiernu farbu. Príde mi že dokáže vycítiť všetky moje problémy a pocity. Oblečiem sa. Sadnem si za toaletný stolík spravím si jemný make up, moje čierne vlasy ako uhlie dám do drdolu a idem dole na raňajky.

"Dobre ráno" povedala som keď som vošla do kuchyne
" Dobré. Dáš si toast? " opýtala sa ma mama ktorá akurát umývadlá riady
"Nie ďakujem" povedala som skleslo a sadla som si na stoličku pri stole
" Dobre ráno sa praje "povedal otec ktorý práve vošiel s úsmevom do miestnosti
" Dobre oci" pozdravila som ho
" Ah jaj Klára nemôžeš to len tak vzdať, nie každému sa ukáže zviera po 16" povedala mama a pozrela sa na mňa povzbudivým pohľadom
" ja viem ale mami chápeš už sú to 3 roky a ja si začínam myslieť že nemám nič "
" neboj sa dopadne to dobre ver mi, som si istý že sa z teba vyliahne niečo obrovské a majestátne preto si to zviera musí dať na čas" povedal otec a pohladil ma po chrbte
" dobre budem vám veriť "povedala som a usmiala sa. Obi dvaja sa na mňa usmiali tiež a obaja ma objali tak ako sa patrí." dobre je čas idem si po mobil a kľúče" povedala som a vstala som od stola. Vbehla som do izby zobrala kabelku v ktorej som mala prihlášku, peniaze, mobil a kľúče. Zbehla som po schodoch a obula som si čierne topánky na podpätku. "ja idem držte palce papa " zakričala som ešte som počula pozdrav ale to som už zatvárali dvere. Náš dom je celkom luxusný pretože aj naši sú dosť bohatý

Kráčala som asi 30 minút. Zastala som pri obrovskej budove čo skôr hrade

Všimla som si dlhú radu a tabuľu s nápisom" NOVÁČIKOVIA"  prišla som k tej rade a zaradila sa na koniec. Predo mnou stálo dievča s dlhými hnedými vlasmi obzerala som jej vlasy no zrazu sa otočila
"Ahoj ja som Kim Jennie" povedala a usmiala sa na mňa milým úsmevom
" Ja som Park Klaudia" povedala som tiež s úsmevom. Nikdy sa moc na verejnosti neusmievam.
" Mohli by sme byť kamarátky ak chceš ja tu totiž nikoho nepoznám"  Povedala Jennie
" Mohli. Počkať, ako že nemáš kamarátkou veď musíš mat viac ako 16" povedala som so zaujímavosťou
"No povedzme tak ako je, presťahovala som sa sem z Nového Zélandu"
"Ahá už chápem. Kde bývaš?"
" Mám byť na internáte moji rodičia tam museli zostať" povedala smutne
"Ak chceš môžeš bývať u nás miesta mame hodne" povedala som s veľkým úsmevom. Pozrela sa na mňa prekvapene ale to by život nebol zábavný ak by nezačala namietať
"Nie. To v žiadnom prípade nechcem byť na príťaž"
" Prosím" povedala som a urobila psie oči
" No tak dobre"  povedala a usmiala sa
" Yes"
"ĎAĽŠÍ" povedala paní za stolom
" Kim Jennie" Jennie povedala svoje meno a dala žene prihlášku. Ta jej podala papier a bola som na rade ja
"Park Klaudia"  spravila dom tak isto ako Jennie. Pani mi podala papier a ja som utekala za Jennie
" Tak teraz ideme dovnútra zobrať si pomôcky a padáme preč" povedala som a utekala dovnútra. Jennie mi bola v pätách. Vbehla som do vnútra a ostala som stáť. Nádhera
" Ideš?"
"H-Hej prepáč"
" Čo si sa tak pozerala"
"Bola som už na veľa školách ale toto som ešte nevidela. Je to tu nádherné"
" Ú nás na skole to vyzeralo podobne. Inak aké máš zviera?"
Touto otázkou ma zaskočila. Váhala som či jej to mám povedať bojím sa že sa so mnou prestane baviť
"No ja...ja...moje zviera sa ešte neukázalo" povedala som a sklopila som hlavu dole čakala som že odo mňa odíde ale opak bol pravdou
" To nevadí 100% sa ukáže nie každému sa ukáže hneď po 16,, povedala a povzbudivo sa na mňa usmiala.
"Ďakujem. A ty?"
" Ja som vlk"
" Oh môj bože to je skvelé,"
"Ďakujem"
" Sme tu" povedala som a chcela som zaklopať na dvere no vo chvíli ako som chcela zaklopať sa otvorili a vo dverách sa objavilo 7 hláv. Zatvárili sa prekvapene. No potom sa jeden čierno-vlasý spamätal a spravil nám cestu
"Dámy prvé"  povedal a usmial sa
My sme sa len usmiali a vošli poklonili sme sa na znak vďaku. Oni sa usmiali a odišli
" Dobrý deň" povedali sme sa naraz
"Dobrý deň, hneď vám poviem len že túto mate vaše knihy, rozvrhy a kľúče od skriniek" povedal a ukázal na kôpky kníh ktoré doniesla jedna žena
" Ďakujeme, dovidenia" povedali sme zobrali si veci a odišli