neobyčajná [POZASTAVENÉ]

2

"ideme nechcem tu zostať ani minútu" povedala Jennie urýchlene
" okej tak pod" povedala som a rozbehla som smerom k východu. Vyšla som pred bránu a čakala na Jennie. O chvíľu prišla v s veľkým kufrom
"ideme?" opýtala som a jej
" jasne poď" povedala a ja som sa s úsmevom vybrala smerom k domu. Zastali sme pri vstupe do Satanovho lesa.
"Klaudia?"
" No?"
" Kam to ideme?"
" Však ku mňa domov"
"Ty bývaš v lese?"
" Nie pooď" povedala som a potiahla ju za ruku. Zo začiatku kráčala váhavo no potom so mnou už držala tempo. Bolo vidieť že je nervózna. Konečne sme došli k veľkej bráne.
"kde to sme?" opýtala sa ma so záujmom Jennie
" hah vítaj u mňa doma" zasmiala som sa a otvorila som bránu a spoza nej na nás vykukol náš dom
"ideš alebo tu mieniš stáť do zajtra?"
" j-jasné idem"
Povedala a potiahla svoj kufor. Samozrejme som dobre vychovaná a tak som jej zobrala už pri skole všetky učebnice aby to mala ľahšie. Otvorila som dvere a pomaly som vstúpila. Za mnou prišla dnuka Jennie
" Som doma" zakričala som na celý dom
" v kuchyni" započula som mamu
"počkáš tu idem sa niečo opýtať" pošepkala som jej a ona prikývla. Vošla som teda do kuchyne a prišla k mame a začala tichým hláskom rozprávať

" mami?"
"áno Klaudia ?" povedala s úsmevom
" Vieš no mám kamarátku volá sa Jennie a je z Nového Zélandu avšak je tu sama pretože jej rodičia tam museli zostať a preto som sa chcela opýtať či by tu nemohla ostať tento školský rok" povedala som potichu
" Som veľmi rada že si si našla kamarátku Klaudia a mne to vadiť nebude ale ešte tvoj ocino musí súhlasiť,, povedala mama s úsmevom mama
" s čím by som mal súhlasiť?" povedal otec ktorý sa zrazu objavil v kuchyni. Mama mu to povedala a on s radosťou v očiach prikývol. Ja som sa usmiala a bežala po Jennie
" Tak rodičia toto je Jennie" povedia som a ukázala na osobu vedľa mňa
"Dobrý deň" povedala Jennie a uklonila sa
" Ahoj, sme veľmi radi že tu s nami a našou dcérou budeš bývať" povedz nadšene otec
" Ďakujem veľmi pekne" povedala Jennie
" ale už neďakujem toľko a ty Klaudia chod choď jej ukázať izbu nech sa môže vybaliť" povedala mama s úsmevom ja som prikývla a spolu s Jennie sme vyšli na poschodie ja som jej zobrala kufor aj keď protestovala. Otvorila som dvere od jej izby

" to je nádhera"povedala Jennie a vykročila do izby
" ak chceš pod ukážem ti kde mám ja izbu" povedala som a otočila sa počula som však kroky za mnou