Manželská zmluva - Maedoll

Malá Mae

Vilia s Félixom vystúpili z auta pred budovou, kde sa opäť mala stať veľká vec. Výzdoba bola priam nežne kráľovská.

"Tak oni nekecali, keď hovorili, že Killian je šľachtic. Skutočne budem nesmierne rada ak dodržíš svoj sľub." Obaja na seba krátko pozreli. Ani jeden však nič nemali na duši a tak vstúpili do miestnosti obradu.

Vilia po ostatných radšej ani nepozrela. Nechcela byť hneď od začiatku v rozpakoch.

Ich príchod ale samozrejme vyvolal rozruch. Poppy aj Jeremy na svoju drahú pozreli značne rozrušene a museli sa priam ovládať, aby za ňou nebežali.
Celá svadba bola pre každého veľmi ťažká. Drvivá väčšina ľudí sa cítilo nervózne a nepokojne.

***

Je to tu, je to naozaj tu a ona sa stane Killianovou ženou. Nedokázala opísať ten pocit. Bola v rozpakoch ale cítila sa v poriadku. Matkino rozhodnutie predsa len nebolo tak hrozné, ako si na začiatku myslela. Dalo jej to veľa, konečne začala byt sama sebou. Mala vlastný názor a cítila sa pripravená. Ved už bola dospelá.

Mae bola natoľko zamyslená nad svojim veľkým rozhodnutím a krokom, že si ani nevšimla, že keď vstúpila do uličky, nik ju pri oltári nečakal.
Kroky, nakoľko neisté a bojazlivé - tvár rozhodná - telo vystreté ako strunka. Naozaj sa to deje. Vydáva sa.

Všetci prítomní si podrobne obzreli Mae, kráčajúcu uličkou. Do jedného sa zhodli, že je nádherná. Až na koniec uličky sa doniesla ako dospelá mladá žena, ktorá už viac nie je dieťaťom. Stasia sa spokojne usmiala ale do očí už sa jej začali drať slzy. Nedovolila im však stiecť po lícach.

Avšak onedlho začal prichádzať zo zadných lavíc dopredu rozruch ako prílivová vlna. Tentoraz však nie pre príchod Vilie a Felixa. 

Stasia sa otočila aby zistila čo sa deje, no keď to zbadala, zhlboka sa nadýchla aby nevykríkla a dlaňou si prikryla ústa. Uličkou, priamo k oltáru, priamo k Mae, nekráčal jeden muž ale rovno dvaja.
Killian, galantný šľachtic, s ničnehovoriacou tvárou a vedľa neho s rukami spojenými vpredu kráčal Xavier v len málo odlišnom obleku aký mal aj Killian.

Bol tam ako ženích.

Vrava sa miestnosťou rýchlo rozniesla, no Xavier a Killian zastavili len stupienok pred oltárom a obaja pozreli na Mae.

"Maedoll." Ozval sa Xavier.

Celá bledá skákala očami z jedného na druhého a v rukách stratila cit. Kytica jej vypadla na zem a ona na ňu ako vo sne pozrela.

"Čo to robíte?" Bol to ako sen. Akoby úplne opustila svoje telo. Iba sa vznášala.

Killian aj Xavier sa zhlboka nadýchli, no bol to práve Xavier, ktorý spravil pol krôčika vpred a pozrel na Maedoll.

"Mae, som tu aby som ti ponúkol svoje srdce, rovnako ako Killian." načiahol sa po jej rúčke, ktorú jemne zovrie v tej svojej. Akoby sa prebudila. Vzhliadla do jeho očí.

"Milujem ťa už mnoho dní, moje srdce kričí tvoje meno a dúfa, že aj tvoje kričí to moje, no nie som naivný blázon. Killian je dobrý muž a som mu vďačný za túto šancu, zabojovať o tvoje srdce. Najradšej by som od teba počul, že kašleš na celú dohodu a vezmeš si mňa, tu a teraz, lenže ... nechcem ti ublížiť a ver, že aj keď mi povieš nie, svoju lásku k tebe budem prechovávať ale nebudem ti stáť v ceste za tvojim šťastím." Killian sklonil hlavu a prešliapol z nohy na nohu.

"S maličkou nádejou sa ťa chcem preto spýtať, Mae, vezmeš si mňa?"

Čo sa to deje? Prečo sa toto robí? Prečo je tu Xavier a žiada ju o ruku on? Hneď vedľa neho je Killian a ona nevedela čo urobiť. Pohľadom našla sestru ale vedela, že tá jej nemá ako pomôcť.