Manželská zmluva - Maedoll

O týždeň je svadba

"To akože pri vás?"
"Áno, prosím. Zamrznem."
Zodvihol prikrývku a ľahol si. Bál sa jej však akokoľvek dotknúť. Bože, veď keby ho videl Xavier, tak ho na mieste zabije!
Napriek obavám započul ako sa jej dych zrýchlil a Mae sa zachvela. Pritúlila sa. Bola naozaj studená.
Nervózne vzhliadol ku stropu, keď si oprela hlávku o jeho hruď a ku jeho nosu sa vyšplhala vanilková vôňa jej vlasov.

"Viete o tom, že Xavier ma zabije ak sa o tomto dozvie?"
 "Nič zlé nerobíte." Blúznila?

"Objímam ženu, ktorú miluje a ktorá miluje jeho. Ešte k tomu v jej posteli." povzdychol si. "To sa mi zdá ako dostatočný dôvod na to aby ma najmenej prizabil."

"Je mi zima. Môžem byť chorá, dostať horúčky a umrieť. Zachraňujete mi život." Okamžite vyhŕkla inú verziu. Prečo tak veľmi chcela?

"Tak ak to takto vysvetlíte aj Xavierovi, potom sa obávam len zlomeného nosu."
Nastalo ticho, ktoré prerušilo zmýšľanie Mae. Nedokázala sa zbaviť pocitu, že Xaviera podvádza.

"Alebo budeme obaja ticho."

"Ak budeme obaja mlčať, budem veľmi rád."

Znova to ohlušujúce ticho. Skôr akoby si to dokázala zakázať sa nadvihla a pozrel do jeho tváre. Bola tma. Nevidela dostatočne, no i tak vedela, že na ňu pozerá tým zmätením pohľadom. Zmätenosť. Presne tak sa cítila.

"Slečna Hambletonová, čo všetko sa chystáte vyviesť a pred Xavierom zatajiť?"

Zacítila, že sa jej dlane začali potiť. Krv sa jej nahrnula do tváre, dych sa jej zrýchlil. Aj tak mala kyslíku málo. To ako ju oslovil. Veď vie, že miluje Xaviera! Ale tohto chlapa...priťahoval ju. Och a ako! Nedokázala mu odolať.

"No keď už ma má Xavier zabiť, tak za niečo poriadne." zašepkal Killian a tentoraz sa nadvihol on. Spojil ich pery.

Prečo to robím? Veď milujem iného, ako môžem byť teraz s druhým?

Odtrhla sa prudko od neho. "Čo to robím?!"

"Zrejme to čo ja." prešiel si po tvári a snažil sa zahnať tie výčitky. Xavier mu predsa verí! "Absolútne netuším."

Ozvalo sa zaskučanie. Veľké výčitky, ktoré pocítila ju začali dusiť. Xavier sa snaží, aby spolu boli a ona nevie odolať týmto zvláštnym impulzom?! Bola mladá, príliš zasnívaná. Jej hlava bola vždy v oblakoch a nos v knihách. Nebola pripravená čeliť samej sebe.

"Maedoll, to je v poriadku. Xavier sa to nedozvie a my to už nezopakujeme."

"Prečo mam chuť vás bozkávať? Milujem jeho, prečo túžim po vás?"

 "To skutočne netuším. To musíte vedieť len vy."
 "Xavier ma zavrhne."

"Nezavrhne. Dohodli sme sa predsa, že sa nič nedozvie!" pripomenul jej.
 "A čo moje svedomie?"

"To už bude naveky trocha poznačené." postavil sa "Myslím, že bude lepšie ak pôjdem."

***

Nad ranom ju našiel záhradník spať v záhrade celú skrehnutú. Odmietla ísť do svojej izby a tak ju položil pred krb, kde aj rozložil oheň. Ruku jej položil na čelo. "Slečna, veď vy horíte." Mae ho umlčala jemným úsmevom. "Nechajte to tak. Podáte mi deku?"

Hneď ako Killian vyšiel z izby mu prvá slúžka prezradila, že záhradník našiel Maedoll spať v záhrade. Cez noc tam musela byť strašná zima. Spýtal sa kde je a keď mu to prezradila, okamžite vyštartoval do obývačky. Tam už v krbe plápolal oheň a Maedoll schúlená pod dekou ležala na pohovke. Podišiel k nej a drepol si pred ňu. "Čo ste to vyvádzala?"

"Chcela som sa pozerať na hviezdy ale zmohla ma únava. Zaspala som na záhrade."

Pokrútil hlavou nad jej ľahkomyseľnosťou. "To ste sa na ne nemohla pozerať v okna?"

"Nie, takto to bolo omnoho zaujímavejšie."

Odišiel do kuchyne po čaj, ale služobníctvo bolo o krok vpred a už mu do rúk podali tácku s ovocným a krásne rozvoniavajúcim čajom. Killian poďakoval a odniesol ho do obývačky. Tam ho položil na menší stolík a ten pritiahol až k pohovke, kde Maedoll ležala.
"Ešte je horúci ale o chvíľu sa môžete napiť." pohladil ju po vlasoch a s mierne naklonenou hlavou na ňu pozeral.

Pokrútil hlavou, keď videl ako sa trasie. "Počkajte chvíľku!" povie a postavil sa opäť na nohy. Stolík presunul bližšie ku krbu a na zem zhodil vankúš z pohovky. Potom podišiel k Maedoll, zodvihol do náručia a spolu s ňou si ku krbu sadol. Posadil si ju pred seba a od chrbta ju objal aby ju rýchlejšie zohrial.

Nikdy v živote sa necítila príjemnejšie. "Ako ste sa vyspali?"

 "Ja celkom dobre ale ako sa spalo vám na chladnej zemi v chladnom počasí? Hm?" Prvýkrát v jeho hlase začula ráznosť. Aj keď stále milotu.

"Mne sa spalo dobre. Len to zobúdzanie bolo pre mňa trocha obtiažne."

 Oprel si čelo o jej rameno. "Toto mi nemôžete robiť!"
 "Vám? Nemala som v pláne Vám vyrábať problémy."
"V pláne ste to možno nemali ale vyrábate ich." Vyhrešil ju s úsmevom. Na ňu sa nedalo hnevať! "Takto mi tu ochorieť a ja neviem čo mám s vami robiť!"
"Možno by ste ma mali utratiť." Po tichom smiechu sa rozkašlala.

"Bolo vám to treba?"

"Možno áno, teraz budem zamestnávať vašu pozornosť."

"Ale veď ste ju mali celý týždeň, len ste o ňu nestála."

"Áno, to je pravda. Teraz o ňu ale stojím."

"A nie je práve teraz ten čas kedy by ste o ňu stáť nemali a mali pripravovať svadbu?"

"Nie, teraz by sme mali zisťovať, že sme celkom dobrý par."

Prekvapene na ňu pozrel a pokrútil hlavou. "Nie, to nie je dobrý nápad!"
Úsmev jej poklesol.

"Maedoll, Xavier vás ľúbi a spoločne sme vypracovali dobrý plán. Teraz by nebolo dobré ho nejako zamotať, teda ak neberieme do úvahy včerajšok."
"Viem. Aj ja ľúbim jeho." Presvedčila presvedčivo ale potom si ťažko povzdychla. "Ale za to si nemusíme byť cudzí. To čo sa stalo včera sa už nebude opakovať."
"Nebude a cudzí si predsa už nie sme. Predsa len obaja vieme aký ten druhý je."

Hneď ožila. "Aká som teda ja?"

"Tvrdohlavá, citlivá, výbušná a nerozvážna!"
S odpoveďou bola spokojná. Možno priveľmi. "Celkom dobre to znie. Znie to ako opis knižnej postavy. Tvrdohlavá, citovo labilná, výbušná a nerozvážna žena..."
"Len neskočte pod vlak!" upozornil ju s obavami.

Pohľad sa jej zmenil na viac roztržitý. "Je možné aby som jedného muža milovala a druhého ... obdivovala?" Cítila k nemu niečo?

"Neviem či je to možné u Vás ale vo svete sa to stáva. Inak by ten príbeh predsa nevznikol."
Otočila sa a vtisla mu bozk na líce. Potom sa len v tichosti oprela o jeho hruď.
"O týždeň je svadba!" zaúpiel, no to ona už dávno vie. Jej matka sa s prípravami dosť ponáhľa.

"O týždeň je svadba." Zopakuje slová šeptom.