Manželská zmluva - Maedoll

Priveľa tajností

Slečna Maedoll Hambleton si za týždeň strávený u Killiana Hosley dokázala trocha zvyknúť. Jeho dom...čo dom, vila! Jeho vila bola naozaj obrovská a ona mala pocit, že aj mesiacoch blúdenia neprebáda všetky miestnosti. Keď ale objavila jeho knižnicu, presne vedela kde zostane snáď naveky. Aj keď ho zaň predsa vydajú, skryje sa tu. Nenájde ju nikto. Možno len jej myšlienky, ktorým sa chcela skryť. Odkedy sem prišla, vyhýbala sa im. Vždy keď ju dostihli, schytila knihu do rúk a stratila sa v príbehu.

"Dobré ráno." Pozdravila Mae pri raňajkách, napriek tomu, že svojho budúceho muža ledva postrehla. Celú jej pozornosť mala totiž kniha. Vlastne, trocha pozornosti sa snažila pridať aj do jedenia-.

Killian sa pobavene zasmial, opäť má nos v knihách. "Dobré ráno." Odzdravil, usadil sa a ostal na Mae v tichosti pozerať. Či si len všimla, že dal kúpiť jahodový džús, ktorý má tak rada.

Ako na zavolanie sa Mae nahla po pohár a dosýta sa napila. Prekvapene zažmurkala a na tvári sa jej objavil úsmev.

"Vaša práca?"

"Chcel som aby ste tu mali všetko, teda skoro všetko, na čo ste boli zvyknutá doma."

"Ja by som si zvykla ale je to od vás milé. Ako vždy." Odtiahla knihu nabok a začala sa raňajkám naplno venovať. Keď už chcela od stola vstať, rozoznel sa zvonček po dome.

"Máme návštevu!" vyhŕkol Killian a pozrel veľavravne na Maedoll.

"Koho čakáme?"

"Niekoho, kto tiež obľubuje jahodový džús."

Nepotrebovala viac opisov, presne vedela koho myslel. Ale ako to je možné? Ani Poppy nemala povolené žiadne návštevy, tak ako len..
"Mae!" Xavier sa usmieval vo dverách a prehodil si vlasy z očí prudkým myknutím hlavou. Je ešte krajšia ako si ju pamätal. Zrejme jej pobyt u Killiana prospieva.

Mae mala chvíľu pocit, že všetko zastalo. Že sa všetko deje veľmi pomaly a tak upierala pohľad len na Killiana. Pomaly sa ku Xavierovi otočila a hľadela na neho bez jediného slova. Až teraz? Keď už je v zlatej klietke? Miešali sa v nej rôzne emócie.

"Pozval som sem Xaviera aby ste sa mohli konečne porozprávať." Prerušil toto ticho Killian

"A ja som pozvanie prijal!"

Do Mae akoby zrazu udrel blesk hnevu. "A prečo si ho prijal? Nemáš na to predsa dôvod! Alebo idem znova počúvať aký sú iný chlapi lepší pre mňa? Ak si prišiel len preto, otoč sa a choď preč."

"Nie, Xavier ti prišiel všetko vysvetliť!"

„Nepotrebujem žiadne vysvetlenia!"
„Maedoll. Aspoň jedno vysvetlenie." Položil jej ruku na rameno a potom s krivým úsmevom opustil miestnosť.

"Ja som ti prišiel povedať, že ma to všetko mrzí. Áno, stále si myslím, že nie som pre teba dosť dobrý ale ak ti to nevadí, tak ti priznám, že tento týždeň bol najdlhší v mojom celom živote."

"A ako mi toto už pomôže?" Zašepkala a uprela naň hlboké modré oči. "Povieš mi toto a následne odídeš so slovami, že nie si pre mňa dosť dobrý, čo mam robiť potom ja? Čo po mne vôbec chceš?"

"Len odpoveď!" Pristúpi ku nej a chytí jej jemné rúčky. "Stačí mi len odpoveď! Miluješ ma ešte?"

Pri jeho dotyku spanikárila. Plecia jej ochabli ale stále skúmala jeho oči. "Slova lásky som dávno vyslovila. Len ty ma ďalej trápiš v neistote."

Samozrejme, že ťa milujem! Si prvá žena, ktorá mi takto počarila a preto sa bojím, že sa niečo pokazí a ja budem na vine!"

Objala ho. Chýbal jej. Nechcela ho však bozkávať. V jeho náručí sa však cítila naozaj chránená a v bezpečí.