Manželská zmluva - Maedoll

Minúta po minúte

Deň svadby nadišiel a Mae s tým bola zmierená. Prvýkrát v živote bola naozaj na všetko sama.
Keď mala pri sebe Stasiu, vždy si vybrala to, čo aj ona, chcela sa jej tak veľmi podobať. Marco na ňu zasa dával obrovský pozor. A teraz osirela. Začala spoznávať, že aj jej vlastné rozhodnutia sa jej páčia, že je jej to príjemnejšie a že vie rozhodovať aj za samu seba.

***

Stasia vstala so Sebastiánom skôr ako zvyčajne. Obaja mali z tejto svadby zmiešané pocity. V priliehavých tmavomodrých šatách sa niesla chodbou cez mnohé služobníctvo, ktoré v tomto dome pracovalo. Stavila sa, že Killian každého z nich poznal po mene. Keď sa dostala k izbe Mae, nesmelo zaklopala na dvere.

Otvorili sa a v nich sa objavila jej maličká sestrička. Už bola dlho hore, dlhé tmavé vlasy mala rozpustené a jemne sa jej vlnili. Stále ešte v nočnej košeli ale za to namaľovaná. Nechcela priveľa a našťastie dostala matkino zvolenie. V podstate sa jej zvýraznili len veľké modré oči. Nebola si istá, či je naozaj pripravená byt Killianovou manželkou ale vedela, že jej to vadiť nebude. 

"Stasinka!" Vyhŕkla. "Taká som rada, že ťa vidím!" Vtiahla ju do hrejivého sesterského objatia.

Stasia sa pousmiala a hneď Mae pevnejšie zovrela v náručí. Sestričky sa zvítali, vyobjímali tu druhú, pri čom Stasia možno malú Mae viac. Napriek tomu, že sa to na nej neprejavovalo, cítila, že je nervózna a má strach.
Potom pohľadom zavadila o šaty zavesené na skrini. "To sú ony?"

"Áno, sama som ich vyberala."

Stasia skutočne prejde izbou až ku skrini aby je jej výber obhliadla. Jemné záhyby, snehobiela látka, bude tak nádherná. "Budeš ako snehová princezná."

"Neskutočne sa mi páčili, hlavne sa hodia...no vieš, keďže je Killian z kráľovskej rodiny. Tak mi prišli vhodné."

"Áno, na šľachtičnú sa hodia dokonale."

Nastalo ponuré ticho, ktoré prerušila Maedoll. Zovrela v rukách látku svojej košielky.

"Mám strach. Je to všetko tak narýchlo, neviem si to ani uvedomiť."

Stasia túto krásnu vílu pohladila po vlnitých vláskoch a povzdychla si. "Mať strach je normálne. Ideš spojiť život s mužom, ktorého budeš vídať každý deň do konca života."

"A toho druhého už nikdy neuvidím." Prečo jej to mama urobila? Ako si má vybrať, keď vybrala za ňu? Ako? Prižmúrila oči, aby nevypustila ani slzu.

Stasii akýkoľvek úsmev zmizol. "Tvoje srdce sa nerozhodlo, všakže? Alebo je v tom niečo iné?"

"Nerozhodla som sa a nemala som ani možnosť sa rozhodnúť. Ja som..." Mae sa odmlčala a látku silnejšie zovrela. "Ja ho ľúbim."

"A Killiana?" Opýtala sa Stasia. "Čo cítiš k nemu?" Dúfala, že to nie je len z povinnosti.

"Killiana. Killiana ľúbim! Ja ho..." zajákavala sa. Cítila sa tak strašne previnilo!

"Tak potom sa nemáš čoho báť, hlupáčik." Zasmiala sa krátko jej sestra, ktorá si vydýchla. "Veď to je krásne."

"Ale čo Xavier? Bude smutný a ja pri nom nebudem môcť byt."

"Xavier bude zronený. Vlastne už odkedy prišiel Killian, Xavier akoby stratil svoj elán." Nechcela ju klamať. Svoje slová hneď ale oľutovala. Mae sa totiž scvrkla ešte viac.

"Tak rada by som ho rozveselila. Bol najživší z Macconellovcov."

"Možno sa stretnete a všetko si vysvetlíte. Chce to len čas. Xavier určite pochopí tvoje pocity, hoci ho to zabolí." Chytila sa utešovania a pohladila sestru po líci. "Všetko bude v poriadku, princeznička. Pomôžem ti s obliekaním?"