Slová ublížia viac ako facka.
Facka boli chvíľu, no slovo sa vryje do pamäti a zostane tam po ňom stopa.
Prečo niekomu vravieť navždy, keď každé jedno navždy má svoj koniec?
Nič nie je navždy. Všetko má svoj koniec.
Láska má svoj koniec, priateľstvo má svoj koniec, čísla majú svoj koniec.
Všetko na zemi má svoj koniec. A je sebecké niekomu tvrdiť, že koniec nejestvuje.
Jestvuje.
Je ťažký, krutý, nekompromisný a nedá sa vrátiť späť.
Prijať ho a vyrovnať sa s ním je to najlepšie.
Podvedomie tuší to, čo my nevieme. A tým, že si budeme len nahovárať opak pravdy, ubližujeme sami sebe.
Opäť sme pritom, že nič neublíži viac, ako slovo.
Na mojom tele sa už vyskytlo nespočetné množstvo modrín, no žiadna nebolela tak, ako tie písmená, slová, vety, zarývajúce sa mi do pamäte, bodajúce ma do srdca, ktoré mi tým roztrhlo na kúsočky.
Na modriny som zabudla, zmizli, stratili sa, prišiel ich koniec, no tie slová navždy zostanú v mojej mysli. Navždy budú dráždiť tie rany na srdci, ktoré na rozdiel od modrín nikdy nezmiznú.
Možno to je jediné navždy na tomto svete.
Slová v pamäti zostanú do poslednej chvíle, do posledného úderu srdca, do posledného výdychu. A ak existuje aj niečo ako nebo či peklo, zostanú tam i po tom.
YOU ARE READING
Na dne
RomanceRebecca Sparxsova je dievča týrané vlastnými rodičmi. V pätnástich uteká z domu, s vedomím vlastných rodičov,ktorý o ňu neprejavujú žiaden záujem. Jedinú útechu nachádza v chlapcovi, do ktorého sa záľubi... ten ale odchádza do zahraničia. Ako to bu...
