Na dne

Čo bude ďalej?;

"Dobré ráno." Začula som šuchtavé kroky blížiace sa ku mne. Obzrela som sa a uvidela ho opierať sa o drez vedľa mňa.

"Kávu?" Spýtala som sa, no nevenovala som mu ani jeden pohľad.

"Poprosím." Odpovedal.

Bez akéhokoľvek záujmu som vytiahla šálku a do nej naliala horúcu kávu. Aj s tanierom na ktorom mal prichystané raňajky som ju položila na stôl.

"Ďakujem." Zamrmlal.

Nastalo dlhé ticho. Pohľad som upierala niekam do neznáma, v hlave mi vírila kopa myšlienok, ktoré sa snažili pospájať do hromady, no nedávali žiaden zmysel. Pred očami sa mi stále odohrávala scéna zo včera. Utkvel mi tam práve jeden obrázok, ktorý som nedokázala dostať z hlavy.

Podliatina pod Chrissovím okom.

"Bolí to moc?" Spýtala som sa, keď mi pohľad padol na veľký monokel pod jeho pravým okom. Čo si mám o tomto všetkom myslieť?

"Pamätáš si z toho všetkého vlastne niečo?"

"Všetko. Všetko do detailov si pamätám." Odpovedal.

"Čo si si myslel, keď si sem šiel?"

"Neviem." Mykol plecom.

Táto jeho ľahostajnosť mi za celé tie tri roky dosť chýbala.

"Nemyslel som. Nečakal som, že ťa tu nájdem s nejakým...."

Vrela vo mne krv. Cítila som, že každú chvíľu vyletím z kože.

"S nejakým chlapom." Dodal na koniec.

A mne viac nebolo treba.

"A čo si si myslel, že na teba budem čakať večne?" Kričala som. "Že budem sedieť doma na zadku a čakať kým sa ti neuráči vrátiť sa znova za mnou? Kde si vlastne nechal tú tvoju Teressu? Vie vôbec že si tu? Ha?"

"Rozišli sme sa!" Skríkol aj on.

"A ja mám byť akože nejaká náhrada za ňu?" Rozhodila som rukou.

Celý svet som videla cez červenú clonu, ruky sa mi triasli ako feťákovi, ktorý nedostal svoju dennú dávku.

"Rozišli sme sa kvôli tebe! Lenže to by si vedela, keby si sa spýtala!"

Akoby mi vlepil facku. Pár krát som sa zhlboka nadýchla, nahlas preglgla a snažila sa potlačiť slzy tlačiace sa mi do oči.

Je pravda, že odkedy som so Zaynom, s Chrissom som vôbec nebola v kontakte. Všetok čas, ktorý som mala, som venovala kapele, práci, Zaynovi, jeho rodine, alebo Elizs. Na Chrissa som čas nemala a preto som nemala z kade vedieť, že sa s Teressou rozišli.

Tobôž nie, že kvôli mne.

"Celé tri roky som nemyslel na nič iné, len na teba. Myslel som, že keď budem s Teressou, zabudnem na to, čo cítim k tebe. Ale nezabudol som. Vždy, keď som bol s ňou, myslel som na teba. Zdá sa ti to normálne?" Prebodol ma žeravým pohľadom.

Postavil sa a pristúpil priamo ku mne.

Pripomenul mi tým Zayna. Tým, ako ma chytil za ruky a jeho teplé dlane schovali tie moje studené. Z očí sa mi skotúľala horúca slza.

"Myslíš, že by som zahodil všetko, čo som mal tam, len preto, aby som sa nenudil?"

Len som mlčala. Príval sĺz sa znásobil a ja už som od nich mala premočenú celú tvár i hruď.

"Všetko čo som mal, som zahodil kvôli tebe. Pretože ťa ľúbim a život bez teba, už nemá zmysel."

"Nežiadala som ťa o to." Pokrútila som hlavou, čím som si aj vyjasnila pohľad.