My handsome saviour - [Namjin] [DOKONČENÉ]

7.

- Joon's pov -

Po pár dňoch tu som sa prebudil na buchol vo svojej izbe...
Počul som ako sa niečo zasunulo pod MOJU posteľ.

,,Joshua~? Kam si sa schoval zlatko?~" Nepríjemný hlas bol počuť z chodby až ku mne do izby. Pozrel som sa pod svoju posteľ. Ležal tam chlapec celý v slzách. Je to celkom vysoký blondín a vydesene sa na mňa pozeral

,,Zasuň sa viacej lebo ťa uvidí." pošepkal som mu a hral som sa, že spím. Rozmýšľal som nad tým hlasom...
Žeby...?

,,Joshua! Neser ma a vylez!"
Boha to si nevie nájsť inú zábavu ako budiť deti alebo im robiť zle? Vošla mi do izby a vydala sa ku mne.

,,Joshua ešte raz ti hovorím! Vylez!" pišťala ako píšťalka, tak že som si zakryl uši rukami. Rukami ma vytiahla za vlasy z postele a ja som ju so zasyčaním od seba odstrčil.

,,Tu žiadny Joshua nie je! Bola by ste taká láskavá a nechali má spať? Ďakujem za pochopenie tam sú dvere." Povedal som drzo, keďže ma jej prítomnosť už vytáčala do nepríčetností. Ľahol som si do postele a zrazu mi vpálila až veľmi silnú facku, že mi z naj tiekla krv z nosa, a určite tam budem mať o chvíľku odtlačok jej ruky.

,,No udreli ste si a teraz môžete odísť." Povedal som a to ju zrušilo na plnej čiare. Odišla mi konečne z izby a ja som sa pozrel na chlapca krčiaceho sa pod mojou posteľou. Natiahol som k nemu ruku a on sa chcel odtiahnuť, no už nemal kam. Nakoniec mi dal svoju ruku do tej mojej o nič väčšej a z jeho pomocou som ho vytiahol až na svoju posteľ.

,,Joshua? Prečo po tebe ide Seokjinova priateľka?" spýtal som sa ho s rukou na nose. Bol som aj keď možno viac než zvedavý, no mal som v pláne to povedať pánovi Kimovy.

,,Vraj preto prečo tu som... Lebo som gay..." V hlave som začal nadávať ako poriadny neznaboh.
No do riti!

,,Aha... Poviem mu to ak ti to nevadí a dnes tu prespíš, dobre?" Prikývol a utrpel si slzy.
,,Ina-ak... Som Namjoon." usmial som sa naňho a podal som mu ruku. Samozrejme tú čo nemám od krvy.

,,Eh... ja viem. Som Josh. Bude to trošku divné ale požičal by si mi mobil? Chcel by som napísať svojmu priateľovi, no môj mobil mi zobrali rodičia."

,,Dobre. Ako sa volá tvoj priateľ?"

,,Huh? Na messengeri je ako Dboy mňau."
Dboy? Hm... Podal som mu mobil. Otvoril si môj messenger a do okienka Vyhľadať si napísal jeho meno.

Po chvíli mi podal mobil a išiel spať. Pozrel som si ich konverzáciu.

-Baby? Tu je Josh. Píšem ti z mobilu chlapca čo ma zachránil pred jednou tetou. Prosím ťa... Zober má odtiaľto...

-Josh?? Kde máš svoj mobil? Pred akou tetou zlatko? Si v poriadku?

-Vzali mi ho rodičia. Pred jednou doktorkou... Som v poriadku. Ďakujem za starosť.
-Minútku.
-Strašne mi chýbaš baby.

-Aj ty mne Joshy...
-Sľubujem že ťa z tadiaľ dostanem.
-Ako sa volá tá žena? V ktorej inštytúcii sa nachádzate? Čo sa stalo že si sa tam dostal. Prečo o ničom neviem!

-Kľud cicuš. Neviem presne ale je to ako decká psychiatria. Som tu odkedy som sa ti neozval. Je tu aj RM.

-Dobre baby viem kde si. Prídem ťa pozrieť.

-Ďakujem ti baby. Nudím sa tu a tvoje fotky mi už blednú.

-Donesiem ti nové kocúrik. Teraz už choď spinkať baby.

-Dobrú noc a sladké sny.

Vypol som si mobil a odišiel som do kúpeľne, kde som sa umyl od krvi a vymenil som si tričko. To špinavé som hodil do koša. Ľahol som si do postele a natlačil sa na kraj postele ku stene. Zaspal som do ríše nočných môr.

Papa❤️