My handsome saviour - [Namjin] [DOKONČENÉ]

1.

- Jin's pov -

Máme tu dosť vážny prípad mladého chlapca. Všetko potrebné nájdete v jeho zložke, ktorú máte na svojom stole, pán Seokjin-Šéf

Prečítal som si papierik, ktorý bol položený na mojom stole v mojej kancelárii.

,,Tak čo to tu máme?" opýtal som sa sám seba a sadol som si do luxusného kresla, za ktoré som dal nemalé peniaze. Tak trochu si potrpím na väčšom luxuse. Otvoril som si zložku, z ktorej na mňa hneď vybaflo niekoľko informácii o tom chlapcovi.

-Kim Namjoon
-19 rokov
-Upadá depresiam
-narážanie na jeho orientáciu
-Reže sa
-Nie je rád stredom pozornosti
-Nedôveruje ľuďom

Rozhodol som sa ho ísť hneď pozrieť...
Dali mu tam fakt hroznú fotku... Zistil som si číslo jeho izby v tom spise a vydal sa do štvrtého poschodia, na ktoré som vyšplhal po schodoch, pretože výťah bol pokazený.

Zaklopal som na dvere izby z číslom #161.

Otvoril som dvere a v rohu som uvidel krčiaceho sa chlapca, ktorý sa sem a tam kolísal. Objímal si svoje tenké telo svojimi tenulinkými rúčkami. V tej chvíli čo som ho uvidel, som sa začal sám seba pýtať, na jednu otázku.
Ktorá sviňa...?

Podišiel som ku nemu, no zastavil som sa meter pred ním a kľakol som si k nemu.

,,Ahoj. Som Seokjin. A ty si?" snažil som sa znieť priateľský.

Usmial som sa na Namjoona slabo, keď zdvihol svoj zrak.

Oči mal celé červené ako paradajky. Mal jazvu cez celé čelo, líce až k brade. Vtáčie hniezdo na hlave a na niektorých miestach vo väčších pramienkoch povytrhávané a škaredé modriny.
Panenka Maria Jezusová! Holly Shit!

Joon si rýchlo sklopil zrak, tak, že som mu nevidel do tváre. Vystrel som si k nemu ruku, lebo som ho chcel pohladiť po hlave, no on bol rýchlejší a odstrčil si ju od seba. Len som si povzdýchol a poriadne som si prehliadol jeho zhrbene telo.

,,Hm... budem ťa asi musieť nejako dohnať ku komunikácii... nič to... potrebuješ oddych takže si teraz pôjdeš ľahnúť a ja ťa o pár hodín prídem skontrolovať." natiahol som si ku nemu ruku, pretože som mu chcel pomôcť postaviť sa, ale on sa namiesto toho rýchlo postavil a viac sa natlačil na stenu za ním.

Povzdychol som si a tiež som sa postavil s čím mi rýchlim pohybom pukli kolená. Poprial som mu sladké sny a odišiel z jeho izby.

- predtým - Namjoon's pov -

Počas koncertu ma nejaký chlapec stiahol do publika a tam sa teda diali veci... Dievčatá mi trhali a vyzliekali veci a chalani ma mlátili hlava nehlava.

V BigHite do mňa tlačili nejaké prášky ale potom boli nespokojný s mojimi výsledkami, pretože som bol stále mimo. Moje jazvy sa postupne hojili ale pokožku som mal veľmi citlivú, stačil jeden zlý pohyb a bol som celý modrý. Odobrali mi moje umiestnenie leadera v skupine a dali ma na psychiatriu, keď zistili, že sa aj režem...

Boli po mňa muži a ja som sa nevzpieral, keďže som ani nevládal.

Plakal som veľmi dlho a aj teraz plačem...
Kam ma to berú? Triasol som sa od strachu, čo sa bude diať potom.

Po dlhej ceste veľkým autom ma vyniesli do jednej z izieb vysokej budovy, do ktorej ma vhodili ako divú zver. Krčil som sa na druhej strane izby čo najďalej od dverí v rohu.

Do mojej izby niekto vošiel... objímal som si nohy a kolísal som sa tak, nech sa aspoň trochu upokojím, ale nešlo mi to. Prišiel ku mne chlap v drahých topánkach a kľakol si predo mňa. Sledoval som ho cez svoju hustú čiernu ofinu.
Je krásny.

,,Ahoj. Som Seokjin. A ty si?" začudoval som sa, že je ku mne Jin míli a rýchlo som si ho obzrel.

Sklopil som si pohľad k zemi. Som celkom dosť nervózny.

Odstrčil som jeho blížiacu sa ruku od seba. Neviem predsa, či to nie je jeden s tých fanatikov, ktorý by chceli aby som už neexistoval.

,,Hm... budem ťa asi musieť nejako dohnať ku komunikácii... nič no... potrebuješ oddych takže si teraz pôjdeš ľahnúť a ja ťa o pár hodín prídem skontrolovať." Seokjin si ku mne znova natiahol ruku ale ja som sa rýchlo vystrel a viac som sa natlačil na stenu za sebou.

,,Pekné sny Namjoon." povedal mi a odkráčal z mojej novej izby.

,,Tu stvrdnem ešte veľa času." povedal som si potichu a bol som rád, že ma v dorme nespovedajú. Ľahol som si po dlhom čase do mäkkých perín a zo slzami v očiach som zaspal do ríše nočných môr.

- jop again...
som tu naspäť a dúfam, že sa mi už bude táto kniha už písať ľahšie a pôjde mi to rýchlejšie.
prajem vám všetko dobré do nového roku a pekný zvyšok večera. Ja si idem tiež ľahnúť do svojich mäkkých perín.