My handsome saviour - [Namjin] [DOKONČENÉ]

10.

- Namjoon's pov -

V noci ma znovu prebudil nejaký buchot a nad ránom krik. Vychádzalo to spoza dverí a ja som bol ako strašný kretén a išiel som sa pozrieť čo sa stalo? Vyliezol som z postele a ako tak už udržal rovnováhu.

Otvoril som dvere a uvidel som, že sú všetky deti na chodbe. Niektoré po mne zazreli rozospatým pohľadom a iný sa na mňa vystrašene dívali.

Všade sa rozliehali rôzne strašidelné zvuky alebo krik bolesti ale nikde nič nebolo. Jedno maličké dievčatko, ktoré mohlo mať tak 10 v izbe vedľa mňa dostalo záchvat, zakrývala si uši, pišťala a spadla si na zem.

O chvíľku na to sme tak dopadli všetci len ja som nevedel kričať.

,,A dosť čo sa to tu deje?! Je vás počuť až do druhého bloku!" zakričal Seokjin a všetci prestali odrazu prestali, aj tie zvláštne zvuky. Odrazu tu bolo ticho ale také zvláštne ticho. Ja dúfam, že keď som nepočul tie zvuky sám, tak sa to bude trochu riešiť.
Zo mňa tu debila robiť nebudú!

Na jednej strane chodby ležali vystrašené deti a na druhej strane stáli vystrašený opatrovatelia, ktorý sa rozbehli k deťom. Seokjin mi pomohol sa postaviť a pomohol mi bezpečne dôjsť po vlastných do mojej izby, ktorá bola otvorená dokorán. Sadol som si na posteľ a Seokjin si ku mne prisadol.

,,Joon čo sa stalo?" Spýtal sa ma a ja som len mikol plecami a snažil sa niečo povedať.

,,A neviem, zobudil som sa na hluk."

,,Keď si sa zobudil?" prikývol som ,,tak tu bol veľký hluk?" spýtal sa ma a ja som len prikývol na súhlas. No aspoň, že mi rozumie!
,,Aký to bol hluk?"

,,rôzne bolestné vzdychy a krik..." hovoril som mu a on sa na mňa pozrel s vypleštenými očami. Neviem čo si myslel ale nech si to nechá pre seba.

,,Však bolo počuť len vás!" zamračil som sa, pretože to hovoril takým hlasom ala ti jebe?

Otočil som si hlavu na druhú stranu od neho, pretože ma naštval. Ja mu neklamem a navyše tam bolo viac detí čo určite počulo to isté čo ja. Pokiaľ nás nebolo 15 tak som si to len vymyslel ale zasa nemám až takú bujnú fantáziu.
Ak mi neverí tak nech mi ide aj do riti!

,,Joon, čo je? Povedal som niečo zle?"

,,Áno! Nie som sprostý! Mám iq 148 a halušky nemávam!" povedal som mu nahnevane a prekrížil som si ruky na hrudi.
Ešte tu zo mňa bude robiť debila bez rozumu! Ja mu dám!

,,A vážne si to počul?" spýtal sa ma hnusne.
Dnes asi vstal zlou nohou, či čo. Alebo Lin dostala krámy a nedala mu.

,,Nepýtajte a ma to ako debila, viem čo som počul." povedal som mu tým istým štýlom a vstal som opatrne z postele.

Pri svojich kufroch som sa zastavil a vybral som si čierne tepláky a mikinu s merchom Champion. Odišiel som do kúpeľne a začal som si dávať dole tričko, čo bolo pre mňa ťažšie ako čítať si hate komentáre. Obliekol som sa, umyl som si zuby, atď a vyšiel som z kúpeľne.

Seokjin sa na mňa pozeral pohľadom ala fuck really? Len som pretočil s očami. Pozrel som sa na stôl, kde som mal dva dni položený mobil. Zapol som si ho.
Jeeej ešte stále mám štyridsať percent! Dal som si ho aj tak na nabíjačku a sadol som si za stôl. Bolo tam pár zošitov a aj môj zápisník.
Nezabudol na mňa! Usmial som sa.

,,Čo ti je Namjoon?" spýtal sa ma a ja som sa na neho snažil byť neutrálny. Otvoril som si zápisník na voľnej stránke a začal som si niečo písať.

,,Nič!" povedal som mu nahnevane.
On začal byť hnusný ako prvý!

Papa❤️