My handsome saviour - [Namjin] [DOKONČENÉ]

3.

- Namjoon's pov -

,,Namjoon!!! Už sa zobuď!" kričal po mne Seokjin a hneď ako som si otvoril oči, tak som hľadal stenu za sebou, ktorá bola príliš ďaleko a spadol som do medzery medzi ňou a posteľou.

,,Aaa!" skončil som v dosť vtipnej sle bolestivej polohe na čo sa Seokjin len zasmial svojim zvláštnym smiechom akoby niekto v blízkosti umýval okná. Bez toho aby som niečo zaregistroval ma Jin chytil pod pazuchami a položil ma na posteľ.

,,Sss!" zasyčal somod bolesti, keď mi zatlačil jednu z mojich hnusných, nových a hlavne nechutných modrín.
Ah, tak strašne to bolí!

,,Prepáč... tu máš svoju večeru." Podal mi tácku s chlebom potretým džemom, so sladkým džúsom a v malom poháriku boli tabletky proti bolesti a na depresiu.

,,Dobrú chuť." Poprial mi Jin a začal si niečo zapisovať.
Never nikomu Joon... never... vždy to dopadne tak isto...

Pomaly som prehĺtal jednotlivé sústa, napil sa aby zaplavil suchosť vo svojich ústach a dal si do úst tabletky.

,,Čo sa ti snívalo?" opýtal sa ma Jin ale ja som odignoroval jeho otázku a sklopil som si pohľad.
Nie je to jeho vec.

,,Namjoon potrebujem to vedieť." Povedal Jin a mňa prepadli kŕče v bruchu. Utiekol som do kúpeľne, kde som vygrcal celý obsah svojho žalúdku.

,,Pacient trpí znakmi anorexie alebo bulímie?..." započul som ako si niečo šepká a zapisuje si to. Potom som už len ucítil ruku na svojom chrbte.

,,Bol tu za tebou jeden chalan. Predstavil sa ako Jeon Jungkook a chcel s tebou naliehavo rozprávať, no nemohol som ho pustiť do tvojej izby, keďže dnes neboli návštevné hodiny a navyše mali všetci prestávku." Povedal mi a ja som sa znova rozgrcal.
Určite ho poslal manažér, lebo jemu sa nechcelo.

Otriasol som sa na znak toho, nech ma už pustí, lebo neznášam dotyky. Vypláchol som si nakoniec ústa a vyčistil som si zuby. Bol som mimo a ani si neuvedomil ako, no Jin ma vo svojej náruči vzal do mojej postele.

,,Kedy si naposledy jedol?" opýtal sa ma Jin a ja som si presunul pohľad pred seba na strop.

,,Asi včera ráno..." priznal som sa.
Potom už mal zakázané jesť.

,,Kedy?!... Namjoon! Nesmieš tak málo jesť!!! No nič... Zajtra poobede tu má smenu aj moja sestra. Spraví ti niečo výživné a donesie ti to. Dohodnem ti dobrého stravovacieho poradcu, ktorý sem príde až v pondelok. Bolí ťa niečo?" vyklopil na mňa hneď všetky informácie a chytil ma za čelo. Potil som sa.

,,Hlava a brucho."

,,Máš horúčku. Brucho máš nafúknuté ale prejde, aj s horúčkou. Prikry sa! Do zajtra by ti to malo prejsť a keď nie tak ti vysadím antibiotiká..." povedal mi a zhasol menšiu lampičku vedľa mňa. Zaspal som hneď ako sa Jin vytratil z mojej izby.