My handsome saviour - [Namjin] [DOKONČENÉ]

52.

,,Jinnie! Jinnie! Jinnie!" dobehol som ku nemu do kancelárie a sadol som si ku nemu do lona. Mal obedňajšia prestávku, tak dúfam, že ho zatiaľ neruší. Nemal tu ani vyložený obed zatiaľ.

,,Áno zlato?" objal ma pevne okolo pása.

,,Adoptujeme si spolu dieťatko?" usmieval som sa a objal som ho okolo krku. Bol najprv zmätený a v šoku ale nakoniec sa usmial.
Obaja ľúbime deti, tak prečo nie?

,,Ako ťa to napadlo?" opýtal sa tak neisto.

,,Hobi s Taem si adoptovali malé trojčatá, Jungkook s Lisi čakajú to dievčatko. Proste sa mi zapáčili. Vždy som chcel mať deti a jediný spôsob ako ich mať s tebou je, že by sme si ich adoptovali." vysvetlil som mu to a on ma hladil vo vlasoch. Oprel som si hlavu o jeho hruď.

Za tie roky som sa znova vypracoval a trochu po vytiahol, no bottom som stále rovnaký.

,,A kedy by si chcel začať s tou adopciou?" pozdvihol si obočie a trochu sa napol. Zvážnel.

,,Ja aj teraz!" zasmial som a pohladkal som ho na líci.

,,A nepočkáme ešte chvíľku? Však sme ešte na to dosť mladý."
OPRAVA!!! Ja som na to ešte dosť mladý!

,,A načo ešte mám čakať? Ty si stále v robote a ja sa doma už sám nudím." Povzdychol som si a pozrel som sa mu smutné do očí. Všetci okrem mňa majú čo robiť.

,,No dobre. A čo by si chcel? Dievčatko alebo chlapčeka?" usmial sa na mňa a pohladkal ma pod mikinu na chrbte.

,,Aj aj!!"
Najradšej by som si vzal všetky deti sveta!

Ako dní plynuli, tak ja som behal po úradoch kvôli tej adopcii a po niekoľkých dlhých mesiacoch sa som konečne vozil v kočíku malú Moniku a Rossa.
Áno neodolal som.

Presťahoval som sa ku Jinovi a Lindinú izbu sme prerobili na detskú izbu. Bola v modrej farbe ale boli na nej biele obláčiky s dúhou.

Monika bola práve po narodení a Ross mal päť rokov. Bol dosť odťažitý, ale vďaka Jinniemu už nie je. Hovorí nám už konečne obom appa a zamiloval si Jinnovú mamu- moja mama ich odvrhla hneď ako som povedal, že sú adoptovaný a aj s kým som si ich adoptoval.

Vtedy som dostal dosť veľký zdrb aj od staršej sestry, že ma začala uznávať, no aj tak tušila, že som len obyčajný buzerant. Veľmi som plakal, keď mi to povedala a otec s mamou ma vydedili. Bol som z toho znova v depresiách a Jin si si mnou pomaly nevedel dať rady.

Pred pár dňami ma kontaktovala tá mladšia sestra, pretože aj ona si našla dievča. Chcela vedieť, či je lepšie to tajiť, alebo dať na povrch. U našich rodičov by som už na jej mieste mlčal, lebo by ju aj vyhodili z domu.

Keď začali dospievať, tak to bolo dosť stresujúce. Škola, škôlka, kamaráti, priatelia, šikana...
Kto by tušil, že byť rodičom je až tak ťažké.

Práve máme s Jinom jednu z našich ranných rýchloviek, u ktorých som sa snažil byť viac menej potichu, ale keď do mňa zbesilo priráža ako divý, tak to samozrejme, že nejde. Hrýzol som sa do spodnej pery a aj tak som vzdychal nahlas.

S hlasným vydýchnutím sme sa spolu spravili. Vyšiel zo mňa a dal si dolu kondóm. Pobozkal som sa a on zo mňa vyšiel.

,,Choď po budiť deti idem vám spraviť desiatu." usmial som sa znova som si ho pritiahol ku sebe do bozku.
Milujem jeho pery.

Spravil ako som mu to nakázal a každému som spravil raňajky a aj desiatu. Raňajky a večeru máme vždy spolu. Natrel som im chleba s nutelou a džemom. Monika mala ovsenú kašu. Dala si diétu. Vraj je najtučnejšie dievča v triede a pritom má len pár 5 kíl viac.
Aj ja mám o pár kíl viac. Som rád, že ti Jinovi nevadí.

Tieto rána milujem zo všetkého najviac. Sú vzrušenia, lásky a rodinnej pohody.

THE END

TAK A JE TO TU.

ĎAKUJEM VÁM VŠETKÝM VEĽMI ZA VŠETKY VOTES A KOMENTÍKY.
SOM RADA, ZA KAŽDÉ JEDNO PREČÍTANIE.

VEĽMI MA BAVIL TENTO DEJ, ALE MUSELO TO SKONČIŤ V TOM NAJLEPŠOM, AKO VŠETKO OSTATNÉ!

TEŠÍM NA SVOJU ĎALŠIU KNIHU.

DÚFAM, ŽE SA VÁM TÁTO KNIHA PÁČILA A UVIDÍME SA U MOJEJ ĎALŠEJ KNIHY You're my beloved, KTORÚ MÁM UŽ TROCHU VIAC PREDPÍSANÚ.

INFORMÁCIE O SPUSTENÍ KNIHY DÁM NA SVOJ IG @zatratena.

MAJTE SA A PAPA❤️

-ZATRATENÁ