My handsome saviour - [Namjin] [DOKONČENÉ]

46.

~Skip~ -Joon's pov-

Prešlo pár super rokov a so mnou to šlo znova dole vodou. Náš manažér spáchal samovraždu kvôli smrti jeho ženy. Chýbala mu a on chýba nám. Nový manažér je sprostý idiot, ktorý nás do všetkého tlačí pričom teraz zistil aj, že chodím s Jinom. Po piatich rokoch nás niekto v fotil a dal na net.

Mali sme s Jinom vo vzťahu pár problémov, keďže sme na seba nemali toľko času, ale to mám v pláne zmeniť. Chcem s ním byť stále a už navždy, no hybe mi v tom bráni zubami nechtami.

Prežili sme si spolu už aj pár nepríjemností a teraz sa u mňa prejavili ďalšie choroby, ktoré nedokážem ovládať. Jednou z nich je agresivita. Veľmi ľahko sa naštve, ale vraj sa z toho dá dostať, pretože to nie je trvalé, teda pokiaľ nebudem viac relaxovať.

,,Nič také sa nestalo! Rozídeš sa s ním alebo letíš Joon!" zazjapal po mne a ja som už trepol po stole.
Nechcem od nich dostávať rozkazy, už viac nie!

,,Ale čo toto všetko?! Som Leader skupiny! To nejde iba tak!" zazjapal som aj ja a zaťal som si ruky v päsť, ako aj sánku.

,,Poď mojím vedením áno!" tiež trepol po stole a postavil sa na nohy. Oprel sa rukami o stôl a pozeral sa na mňa nervózne. Tiež som sa postavil a oprel som sa tak. Bol som asi o tri hlavy vyšší ako on, na mňa si dovoľovať nebude.

,,Jasné! A kto by nahradil moje miesto?!" opýtal som sa pobavene. Chalani sú nervózny už len z toho, že majú niečo povedať po anglicky a občas aj kórejsky pred kamerami.

,,Hobi, alebo ťa nahradíme úplne!"
Hobiho by som bral, ale, že by ma po siedmych rokoch nahradil niekým iným? Zbláznil sa. Všetci sa zbláznili.

,,Skĺznu vám čísla! BTS bez každého jeho člena skrachuje!" argumentoval som mu. Všetci niekoho majú, len mňa odhalili ako prvého,tak si to znova zlízavam ja.

,,Aj ty skrachuješ, ak s ním ďalej budeš!" ukázal mi nejaké tabuľky, ktorým som aj tak nerozumel. Bolo mi to u riti.

,,Tak nech! Seriem už na vás! Na všetko! Aj tak to vďaka vám ide všetko do hovien!" kričal som po ňom a ukazovák som naňho.
Máme ho tu pol roka a ja nie som schopný byť čo už len v jednej budove.

,,Toto nemôžeš!" zľakol sa a chytil ma za ruku a ja som mu strelil.
Nechytaj ma! Bol to aj úchyl, nespomínal som vám to? Očumuje Jimina, keď sa chodí prezliekať.
Prasa.

,,Ale áno! A nechytajte sa ma vy úchylné hovädo. Dávam vám výpoveď! Kokot!" rozhodli som s rukami a išiel som si do šatne po veci.
Nevydržím tu dlhšie už.

,,Čo sa stalo Joonie? Jimin počul veľký krik." opýtal sa ma Hoseok a pohladkal ma na chrbte. Smŕkol som do seba a vyšlo mi pár sĺz. Uvedomil som si čo sa práve stalo.

,,Nemám na to! Skončil som! Už má sem nikto a ani nič nedostane. Ani tvoje motivačné reči! Prepáč ale sú to sračky a ja už nevládzem!" zakričal som so zaťatými päsťami a zavzlykal som. Nechcel som kričať aj na niekoho z chalanou, ale neovládam sa.

,,Máš pravdu. Si jediný, ktorý to tu drží na nohách a ja som nechcel aby sa to zničilo, preto som ti to hovoril. Chápem ťa a prepáč mi." objal ma a aj ja jeho. Hladkal ma na chrbte a ja som sa po chvíľke od neho odtiahol.

,,Povedz prosím ťa ostatným, že som tu už skončil, idem za Jinom." utrel som si slzy spoza svojich veľkých dioptrií.

,,Jasné, uvidíme sa potom v dorme?" pohladkal ma vo vlasoch a ja som prikývol. Mám v pláne tam byť kým si nenájdem niečo vlastné, čo určite dlho nepotrvá.

,,Áno, ďakujem... Ahoj..." objal som ho ešte a odišiel som. Volal som Jinovi, že som na ceste ku nemu a je to naliehavé. Bol v práci, tak som išiel s autom ku inštitútu.

,,Ahoj Joonie, čo sa stalo Bubu?" opýtal sa ma na prázdnej chodbe, kde sme na seba narazili. Prezrel si ma od hlavy až po päty.

Mal som opuchnuté oči a aj pery. Líca červené a vlasy tak trochu všade.

,,Zistil, že sme stále spolu, a, a ja som skončil... Úplne." povedal som mu a trochu som sa usmial, ale smŕkol som do seba. Premáham sa nech sa znova nerozplačem.

,,Ako ti je? Uľavo sa ti?" usmial sa na mňa a pohladkal ma vo vlasoch. Pevne si ma držal pri sebe a hladkal ma všade.

,,Ani nevieš ako. Ďakujem ti za všetko láska." skryl som si vlasy do krku a pobozkal som ho naňho. Držal som si ho pri sebe a hladkal som ho na hrudi.

,,Hlavne, že ti je už dobre. A už nevadí, že sme taktom na verejnosti?" opýtal sa ma a ja som pokrútil hlavou.

,,Už ani na sekundu..." pobozkal som ho a pritisol som sa na neho viac.
Wau...

Trochu som to skipla lebo mi chýbala dráma. Xd Ako sa máte? :DDD

Papa❤️