My handsome saviour - [Namjin] [DOKONČENÉ]

15.

,,Ahoj RM." pozdravil ma Jin v jedno sobotné ráno s veľkým úsmevom. Vstal som z postele a so Seokjinom sme sa išli naraňajkovať.
Zasa mám ten hnus. Zaškeril som sa znechutene.

,,Mňam!" zatlieskal si Seokjin a pustil sa do svojho grízu. Dal som si prvé sústo do úst a ale naplo ma. Skoro to dopadlo znova v tanieri, keď som to prehĺtal. Keď som to mal na jazyku, tak som si vravel okej to ešte nejako zvládnem ale rozdráždilo mi to mandle a z mojich úst sa vydral dávivý zvuk.

,,Ho! Opatrne RM!" povedal mi Seokjin a ja som sa na neho zamračil.
Lebo to robím schválne, že? Nadýchol som sa a prehltol som ale už pomalšie. Keď ma znova naplo tak som položil príbor a dal som si ruku pred ústa.
Fuu ak to teraz prehltnem tak asi zjem papuču.

,,Je ti dobre?" spýtal sa ma Seokjin a ja som sa mu pozrel do očí. Mal v nich zmätok. Tento krát som pomalšie prehltol.
Fuu kde je tá papuča nech ju zjem?! Spýtal som sa sám seba a dal som si ďalší kúsok po tom ma naplo len raz a potom to išlo už lepšie. O trošku.

Dojedol som po hodine čo som nad tým sedel a spolu so Seokjinom sme sa prechádzali po celom inštitúte. Boli sme sa pozrieť do spoločenskej miestnosti kde bolo mladšie dievča a farbilo si omalovánky. Vedľa nej sedela jedna celkom stará sestrička. Mohla mať už asi po tridsiatke.

,,Ahoj!" pozdravili sa navzájom a kým sa Seokjin zarozprával s tou tetou tak ja som si išiel vybrať nejakú knihu z veľkej knižnice čo tu bola.

Sú tu mangy, komixi, rozprávky a aj knihy pre starších. Vybral som si jednu z Nórskych detektívok.
Hm Cestujem Sama... Celkom pútava kniha, už na pohľad bola zaujímavá. Ako to tak vidím tak tu strávim veľa času, keďže zbožňujem knihy. A už som dosť dlho nebol aj na wattpade.

Po celom dni strávenom v spoločenskej miestnosti, plus celkom dobrom obede ma Jin zobral ešte na dvor za inštitútom. Je tam veľký dvor. Z menšieho jazierka som bol dosť vykoľajený, keďže je tento inštitút v centre mesta Soul. Sadli sme si spolu na jednu z lavičiek, ktoré boli okolo a hľadeli sme na to ako rybky skákali a padali zasa do vody.

Zamyslene som sledoval slabé vlny vody po skoku rybiek. Jin si vedľa mňa s niekým písal na mobile. Ignoroval som ho a premýšľal som nad odchodom zo skupiny.

Neviem ako sa ku mne tieto myšlienky dostali ale videl som v tom mnoho výhod ako pre seba, tak pre chalanov a aj pre BigHit.

Dostal som chuť sa len tak hodiť do toho jazierka a premeniť sa na jednu z tých rýb. Mohol by som byť úplne voľný. Nemal by som žiadne problémy so svojimi priateľmi, so svojou rodinou, prácou, či orientáciou.
Nemôžem proste za to, že ma viacej vzruší pohľad na mužskú riť než na päťky cicky a predstava toho, že by do mňa niekto zasunul miesto toho aby som do niekoho zasunul ja.

No kľudne poďte do mňa, nadávajte mi aká som kurva. Ja viem. Mal by som sa zabiť. Veľa buzerantov je na tomto svete a o jedného menej by nebola škoda...

,,Čo sa deje Namjoon?" spýtal sa ma Seokjin a ja som sa akoby prebudil z tranzu. Moje telo sa triaslo a moje ústa opúšťali tiché vzlyky, moje líca zmáčali slzy a moje červené oči hľadeli do tých Jinových. Utrel som si slzy a sopeľ z pod nosa.

,,Počkaj tu máš vreckovku." povedal mi a podal mi jednu vreckovku do ktorej som sa vysmrkal a utrel som si slzy.

,,Ďakujem." povedal som mu a použitú vreckovku som si strčil do vrecka. Objal som sa rukami okolo pása a Jin si ma pritiahol ku sebe.

,,Čo sa stalo RM?" opýtal sa ma Jin a ja som mykol plecami. Nechcel som sa s ním o tom baviť. Ešte by ma vysmial ako za tie zvuky na chodbe.
Vtedy som nebol ale sám kto ich počul.

,,Neboj sa so mnou komunikovať som tu na to aby som ti pomohol, takto sa len viac uzavrieš do seba a bude ti horšie." povedal mi a ja som dlho hľadal slová, ktorými by som mal odpovedať.

,,Mali ste niekedy o sebe pochybnosti, či zlé myšlienky?" opýtal som sa ho a ďalej som sledoval rybky v jazierku.

,,Keď som bol teeneger, tak som ich o sebe mal mnoho. Máš o sebe pochybnosti? Z čoho si si ich odvodil?" spýtal sa ma a jedna z jeho rúk mi zablúdil ku vlasom a začal sa mi s nimi hrať.

,,Áno, z ľudí... A z čoho vznikli tie vaše?" spýtal som sa ho. Radšej počúvam iných než seba.

,,Z mojej bývalej priateľky." krátko mi odpovedal ja som sa zhlboka nadýchol.

,,Zo slečny Lin?"

,,Áno, ale mňa tu nepreberajme. Prečo si plakal?" opýtal sa ma a ja som sa musel znova zhlboka nadýchnuť.
Prečo je tak ťažké sa s ním rozprávať keď inokedy ani nezavriem hubu a každému tým robím nervy?

,,Neviem sa o tom rozprávať, cítim sa za to trápne." povedal som mu a to som už asi viac úprimný byť nemohol.

-Ahoj. Prepáčte ale bola som off. Спокойной ночи ребята 😄👌