Zase....Tá istá miestnosť, to isté zariadenie. Biele steny, mramorová podlaha, jedny biele dvere, dve postavy... ženská a mužská. Do platinova sfarbené vlasy mojej matky. Vždy voňali po lesných jahodách. Krehké zápestia a dlane ,ktoré vždy s takou ladnosťou krájali prísady do lektvarov. Jej chudú postavu ako vždy lemovala saténová nočná košela. Hnedé oči môjho otca ,ktoré s takou vľúdnosťou a láskou putovali po bledej porcelánovej pleti...a tá mohla patriť len mojej matke. Jeho hrubé ruky ,ktoré aj napriek tomu aké mužné boli, boli plné toho najkrehkejšieho a najkrajšieho citu akým dokáže človek oplívať. Ale každý každučký krát túto krásnu atmosféru niekto narušil...
Postava ktorá sa vždy pozerala z tieňa...Bol to tieň? Duch? Človek? Jedno je jasné. Bola to postava. Vždy v tej najkrajšej chvíli vystúpila z tieňa rohu chytila jemné ženské zápestie a začala ženu ťahať preč...ona pod tlakom jeho stisku len bolestne vykríkla...Kričala a snažila s jeho stisku vyprostiť ale on bol silnejší „Jacob...Jacob postaraj sa o Margaret prosím..." Ale viac jej krik už počuť nebolo. Prekričal ju mužský zamatový hlas „ Amélia neopúšťaj ma prosím...Amélia."
Vtedy som sa zobudila...ruky sa mi triasli, čelo som mala spotené. Zostrela som si krôpky potu z čela. Ukľudnovala som sa myšlienkou že je to za mnou, že zase len sedím vo vlaku ktorý smeruje jediným smerom...do Rokfortu. Ale táto myšlienka ma popravde ešte viac znepokojovala než ukludňovala.
YOU ARE READING
Strach a bdenie
FanfictionMargaret sa vracia po vojne do Rokfortu. Ako dcéra smrťožrúta to nemá ľahké. Vracia sa s výčitkami smerujúcimi k činom jej otca. Jacob Callum Whitestone jeden z jeho najvernejších. Teraz troska hníjúca v Azkabane. Kto bola jej rodina, jej predkovia...
