Strach a bdenie

Kapitola 4 - Sila a inteligencia

Zaspala som nekludným spánkom. Zase ten istí sen. Moja matka, môj otec a ten muž v čiernom tieni. Ten istí pohyb, ten istí krik, ktorý mi už roky spôsobuje toľkú bolesť.

Zobudila som sa a pozrela som sa na hodiny. 6:01. „Práve včas." povedala som si. Už, už som sa išla posadiť na posteli keď v tom som zacítila bolesť. Ach áno, následok z včerajšieho večera.

Vošla som do kúpeľne. Akonáhle som zbadala svoj odraz v zrkadle vedela som že dnes bude naozaj „výborný" deň. Z nosnej dierky smerom ku mojím perám sa tiahla cestička zaschnutej krvi. Pod okom sa mi pomaly ale isto začínal sfarbovať monokel.

Vyzliekla som sa a vliezla do sprchy. Keď som však uvidela svoje telo, ktoré malo na sebe nemálo modrín, mala som chuť sa zhrbiť do klbka a začať plakať. Ale neurobila som to. Voči emóciám som sa obrnila už dávno. Aj keby sa vnútri vo mne odohrávala akákoľvek búrka navonok by to zbadala možno len Alica.

Osprchovala som sa, obliekla do hábitu a pozrela sa znova do zrkadla. „Toto make-up nezakryje." zašepkala som nahnevane. Vytiahla som teda prútik. Áno môj milovaní prútik.

FLASHBACK:

„Haló, je tu niekto?" opýtala som sa vystrašene. Zrazu som započula akési zavŕzganie a zrazu predo mnou stál troška z hrbený chlapík ktorý mal v tvári veľmi milí výraz.

„Slečna-?" opýtal sa zmätene.

„Whitestonová" odpovedala som na jeho otázku.

„Slečna Margaret Whitestonová dcéra Jacoba Whitestona a Amélie Moorovej?" opýtal zo značným údivom. S rovnakým údivom odkiaľ asi pozná mojich rodičov som mu odpovedala.

„Áno. To som ja."

„Garrick Ollivander." riekol a ráznym krokom sa vydal mojím smerom. „Váš otec ebenové drevo, jadro z dračieho srdca, 10 a pol palca. A vaša matka drevo čerešnové, 11 palcov, jadro z vlasu jednorožca." vysypal zo seba bez mihnutia oka. S nefalšovaným údivom som na neho civela.

„Takže predpokladám že ste si prišli pre prútik." povedal a kým som sa spamätala odišiel niekam dozadu.

„Áno." zašepkala som.

Bol to dlhý skoro nekonečný proces, dalšie a dalšie sa pridávali na hromadu niekoľkých desiatok paličiek, ktoré sme už zavrhli. Začínala som byť poriadne otrávená.

„Veľmi náročné, veľmi. Vaše magické jadro má veľmi zvláštne zloženie. Je v ňom niečo iné, nie úplne neznáme ale veľmi dlho som sa tým už nestretol. Ako to len vyriešiť?" otázku si zamrmlal popod fúzy a znova sa dal do pohybu. Ja som jeho slovám nerozumela, ani som nevedela ako si ich vyložiť. Len som mlčky čakala.

„Vaša matka bola taký istí oriešok ako vy, slečna Whitestonová." Zamrmlal ešte než zmizol za vysokými regálmi.

Vždycky, keď som počula niečo o svojej matke pocítia som príjemne hrejivý pocit na srdci. Moja matka bola totižto tou dobou už 5 rok mŕtva.

„Toto by mohlo byť ono." vydýchol blažene Ollivander. A vložil mojich drobných rúk tak trochu krátku paličku.

„Drevo zo striebornej limetky pretkané striebornými vláknami pre silnejšiu magickú silu, jadrom je vlas morskej panny." povedal šibalsky.

Veľmi som sa začudovala. Na panstve kde som s otcom bývala do svojich 11 rokov, som celé dni sedela v knižnici a čítala som si. Boli tam aj knihy o kúzelných drevách a jadrách paličiek a veru nebolo ich málo. A aj napriek tomu som absolútne netušila čo to držím v rukách.

Konečne to prišlo ucítila som nával príjemného tepla, ktoré začalo pomaly postupovať celým mojím telom. Ollivander sa len blažene usmieval.

„Ako súvisí moje magické jadro s touto paličkou?" moja zvedavá otázka ho zjavne prekvapila.

„To je ťažké posúdiť, slečna Whitestonová." začal neisto Ollivander, „ palička ako táto je veľmi ojedinelá a väčšinou sa dedí po rode. S ničím takýmto som sa veru ešte nestretol. Som si istí že pri takejto silnej energii ktorú vyžaruje vaše jadro sa táto palička musela rozhodnúť že ste jej hodná." vrelo sa na mňa usmial. „ Jediné čo môžem dodať slečna je že budete čarodejnica nevídanej sily a inteligencie."

Prebrala som sa z myšlienok a začala som kúzliť. Vyslovovala som magické formulky a krúžila pri mojej tvári. Monokel pomaly nadobúdal farbu kože ktorú som mala všade inde po tele. „Merlin ako ja milujem prekrývacie kúzla."