Stála som v kuchyni a snažila sa dočiahnuť na flašku rumu, čo bola na hornej poličke. Naťahovala som sa a nie a nie ju dostať do rúk.
Vyštverala som sa hore na kuchynskú linku a snažila sa otvoriť skrinku, v ktorej bola ta malá fľaštička tmavej tekutiny.
Otvorila som skrinku a musela som sa vyhnúť dvierkam inak by som spadla.
Aby bolo jasné čo robím. Sú asi 4 ráno a ja sa idem opiť, aby som zaspala. Neviem stále spať aj keď chalani si myslia že hej.
Momentálne milujem výrobcu takej vecičky zvanej make-up. Bez nej by mi boli vidno kruhy pod očami. Najprv to boli malé tmavomodré oblúciky ledva badateľné, ale teraz sú to pomaly pútače na moju nespavosť.
Ohľadom nejedenia. Nejem stále, neviem jesť aj keby som chcela. Brat do mna pchá rôzne špeciality no ja sa stále neviem donútiť jesť.
Nočné mory už zmizli, ale ja sa stále neviem zbaviť pocitu že ma niekto sleduje tak som paranoidná a stále zamknutá v mojej izbe.
Konečne sa tá fľaštička dostala do mojich rúk. "Konečne!" zašepkala som, vítazoslávne som sa usmiala a zoskočila som z pultu. Sadla som si na zem a oprela sa o chrbtom o pult.
Prešli mnou zimomriavky, pretože pult aj zem boli studené. Otvorila som fľašku a začala som hltať tekutinu vo veľkých glgoch. Tiekla mi dole hrdlom a cítila som v bruchu teplo.
Páľava v hrdle pomaly ustupovala a nahradila ju úľava a potešenie. Sedela som tam na zemi na chladných kachličkách a dole hrdlom sa mi lial nechutný alkohol. Pomaly sa fľaška vyprázdnovala a mne sa začala už točiť hlava a myšlienky boli jednoduché a depresia pre mňa nemala význam.
Postavila som sa ťarbavími pohybmi a pomalými a nešikovnými krokmi som sa snažila dostať na gauč. Ako som vstávala zhodila som zo stola pohár a už som len počula zvuk skla rozbíjajúceho sa o zem. Ten zvuk mi trhal uši a škrípal mi dušu. Moju tvár som skrivila do grimasy a pomaly som obišla robité sklo na zemi.
Medzitým ako som sa ja snažila prejsť okolo rozbitého skla bez toho, aby som skončila na zemi tak dole schodmi sa zrútil Calum, ktorý tu už býval. "Čo to stváraš?" rozprával zachrípnutým a ospalým hlasom. Pretieral si oči a bol len v boxerkách a čiernom tričku.
Zachichotala som sa a prešla som okolo neho a sadla si na gauč. "Ty si pila?" pozrel sa na mňa karhavým pohľadom a ja som sa zase len začala smiať.
"Prečo si pila?" opýtal sa a pomaly si sadol vedľa mňa.
Zachichotala som sa a schúlila som sa do jeho objatia. "Calum?" opýtala som sa opitým hlasom a počula som že sa mi aj pletie jazyk.
"Asi z teba nič zmysluplné nedostanem čo?" opýtal sa sám seba a zachichotal sa.
"Poď sa mojkať Cal-Pal." smiala som sa z vlastného hlasu a Calum sa zodvihol.
"Nemechalvaj ma tu." fňukala som a naťahovala som sa za Calumom.
Usmial sa na mňa. "Neopúštam ta ty trdlo idem ťa odniesť do izby, aby si sa vyspala." zodvihol ma na ruky.
Zachumlala som sa do jeho trička a zavrela som oči. Počula som kroky po schodoch, ktoré patrili Calumovi.
Položil ma jemne na postel a zakryl ma studeným paplónom. "Nenechávaj ma samú. Bojím sa." zafňukala som.
"Čoho sa bojíš, pre boha?" zasmial sa ticho Calum.
"Snov." odpovedala som smutne a otočila som sa mu chrbtom. Neviem prečo, ale bolo mi do plaču. Ani som sa nenazdala a po lícach mi tiekli teplé kvapky.
"Héj, hej, hej. Neplač." povedal Calum príjemným chrapľavým hlasom a šuchol sa pod paplón za mňa a pritiahol si ma blízko. "Nikam nejdem okej?" tuho ma objal a ja som sa mu otočila v náručí, aby som mu bola tvárou v tvár.
"Ďakujem." pošepkala som potichu a zapozerala som sa mu do tých jeho hnedých veľkých očí. Pozeral na mňa a boli sme až nebezpečne blízko seba.
Calum sa stále nejako približoval a nakoniec bolo medzi nami len niekoľko milimetrov. Cítila som jeho jemný mentolový dych na mojich perách a počula som tlkot jeho srdca.
Calum tých pár milimetrov zmenil v nič. Bozkával ma jemne a opatrne. Bozkával ma tak ako keby som sa mu mala rozadnúť v tej chvíli v rukách. Podľahla som tomu bozku. Priiahol si ma eše bližšie a ja som bola nalepená na jeho hrudi.
Prečo toto robím? Prečo to nezastavím? Pýtala som sa samej seba a karhala som sa za to, ale neodtiahla som sa.
------------------------------
Heeey my little punk ponnies!!!
Ja viem ja viem neukamenujte ma že meškám s časťou! :( Je mi to ľúto. Mám taký blok....neviem na nič prísť a vykopala som zo seba toto. No ani s tým niesom spokojná....:D
1,9K?!?!?!?!?! :O ďakujém veľmi pekneeee!!! Bože nemôžem uveriž že túto hlúposť vôbec niekto číta!!! :) O takomto čísle som vôbec ani nerozmýšľala!!! :)
Ste úžasné ďakujem!!! <3 <3
Votujte, komentujte a hlavne NEVŠÍMAJTE SI CHYBY!!! :D
Ďakujem že si nájdete nejakú tú minútu na prečítanie..... :)
LUV YAAAA!!!!!! <3 <3
YOU ARE READING
Irwin....
Fanfiction"Prečo si sa vôbec obťažoval mi popliesť hlavu?" "Ja ťa naozaj ľúbim." "Tak prečo mi ubližuješ?!" "To je nie to." "KTO?!" "To on......"
