Irwin....

Miss you

*Michael's pov*

Zobudil som sa na pocit že vedľa mňa je prázdno a chýba tam malé telo mojej sestry. Pretriem si oči a poobzerám sa po izbe. Je tak prázdna.

Postavím sa a hneď ma aj strasie od zimy v dome. Ponaťahujem moje veľké a lenivé telo. Vydám zvuk podobný umierajúcemu tuleňovi a vydám sa do kuchyne.

Stretnem sa s dvoma pármi očí. Jedny patria Calumovi a druhé mojej malej sestre. Z ničoho nič som dostal veľkú chuť len tak chytiť to malé vychudnuté telo a vyobímať ho.

Prišiel som k nej a objal jej malé telo. Oblapil som moje oproti nej veľké ruky dokonca dvakrát.

"Hej, čo je ty modrá hlava?" smiala sa Nana a objímala ma ďalej.

"Len som ťa chcel objať." usmieval som sa jej do trička.

"Okej Big Bro." odsunula si ma od seba a svoje malé ruky položila na moje plecia, "Čo sa deje?" usmiala sa a pohladkala ma po líci.

"No vieš niečo som aj chcel povedať...." vzdychol som si. Nemôžem im povedať všetko čo sa deje s Lukom. Veď ona a aj Calum sú už totálne zničený, čo by im spravila táto správa?

*Corny's pov*

Zase ruka v ruke sme stáli po dlhšej pauze pred Naninim domom a Luke sa chystal zaklopať.

"Hej," usmiala som sa na neho, "to bude obré oni to pochopia a musíš im to povedať okej?" Mala som slzy v očiach no napriek tomu som sa jene usmiala a jemne som obtrela moje pery o tie jeho.

Vzdychol si a masívne zaklopal. Luke mi stlačil ruku a bolelo to, no neodtiahla som si ju vedela som že toto potrebuje. Stlačila som mu ruku späť a čakali sme pred domom.

Po sekundách sme počuli kroky a následne modrú hlavu za dverami. Otvoril nám Mikey a ten keď videl Lucasa sa mu hodil okolo krku. Chcel plakať.

Luke ho stlačil späť a chvíľu stáli v objatí. Michael vedel čo sa deje. Vedel to jediný aj so mnou. Ja to mám za úlohu povedať Nane a Lei. Luke zase chalanom.

Vošli sme dnu a Calum jemným pozdravom privítal Luka. Ja som prišla za Nanou a objala jej malé telo. Už aj oproti mňe je malá. Ako sa cíti asi Mikey keď ju objíma.

"Potrebujem vám niečo povedať." vyhrkol zo seba Luke odrazu a ja som vedela že bol čas.

"Okay. Hovor." usmial sa Calum a pozeral sa Lukovi do očí.

"Nie. Musíme byť sami." zdôraznil Luke a pomaly sa ťahal do Mikeyho izby. Mikey vedel čo ho zase čaká. Potiahol Caluma jemne za tričko a ten sa s mrnčaním premiestňoval do Mikeyho izby.

"Prečo je to také tajné?" smiala sa Nana keď chalani za sebou zabuchli dvere.

Teraz je rad na mňe aby som jej to povedala. Nadýchnem sa a pomaly vydýchnem stres. Pozriem sa jej do očí a zase sa mi v hrudi ocitá ten pocit ako keby vám niekto na nej stál. V hrdle som mala veľký knedlík a po lícach mi už zase stekali slzy.

"Wow." postavila sa švihom Nana na zem a pribehla ku mňe. Tuho ma objala a ja som jej plakala do trička.

"Čo sa deje babe?" opýtala sa ma a hladkala ma po chrbte.

"N-no." smrkala som jej do trička, ale jej to očividne vôbec nevadilo.

"Pšššššt. Dýchaj, len dýchaj." ukľudnovala ma Nana a hladkala ma po chrbte.

Nedokážem to. Je to ťažšie než sa zdá. Pomaly a trhavo som sa nadýchla a zase som pomaly začala.

"No.....", nádych, "Luke...on...", zase nádych. Nana bola prekvapivo trpezlivá.