Tretí? Nie, štvrtý deň čo som zamknutá v izbe. Nikto nevošiel dnu a nikto nevyšiel von. Ashton, je excentrický kretén a už ma nezaujíma. Skoro. Až na niekoľko hektolitrov sĺz ktoré nič neznamenjú.
Tma. Poväčšine čo teraz uvidíte v mojej izbe. Tmu a mňa ležiacu na posteli bez života pozerajúcu na strop.
Klopanie ma vyruší z nič nerobenia.
"Nana?" jemne sa ozve hlas.
"Čo chceš Luke?" opýtam sa otrávene a otočím sa chrbtom k dverám. Nemôže to vidieť, ale nejako mi to príde že ho urážam.
"Len som ti doniesol kúsok pizze a colu?" vzdychol, "Musíš niečo zjesť a viem že si hladná. Inokedy by si zjedla celú pizzu." podotkol no ja som ticho ležala na posteli.
"No tak. Nechceš ani objatie?" opýtal sa pošepky, "Alebo ti mám nakopať zadok vo Fife?" opýtal sa posmešne.
Pousmiala som sa nad tým ako ma vie utešiť. Postavila som sa a odomkla mu dvere.
Otvorila som ich a tam stál vysoký chalan s pizzou v ruke a úsmevom na tvári.
"Ty," ďobla som ho do hrude, "mňa," poukázala som na seba, "nikdy neporazíš vo Fife Hemmings." vytrhla som mu pizzu z ruky a otočila sa naspäť do izby.
Luke vošiel a zavrel za sebou dvere. Jemne sa zasmial. Zapol xbox a vložil doň hru. Sadol si na posteľ a podal mi druhý ovládač.
Bol prvý človek za posledné 4 dni čo mi vstúpil do izby. Nikto mi po Ashtonovom vztupe do domu nič neravel, teda skôr ja som nič nevravela. Spamätala som sa v chodbe a vyhrala som vo Fife nad Calumom a Lukom. Ostatný sa na mňa divne pozerali a chceli aby som sa rozprávala. Nedostali zo mňa nič.
V ten deň toho bolo veľmi veľa. Nechala som všetko tak a na štyri dni som sa zavrela do izby.
Nejedla, nepila, nerozprávala, len ležala na posteli a pozerala na biely strop.
A teraz? Luke sedí so mnou na posteli a hrajeme Fifu a pcháme sa pizzou, ktorú zapíjame colou.
"Prečo?" opýtala som sa z ničoho nič. Luke vedel na čo narážam.
"Prečo chcem odísť?" opýtal sa pre istotu a ja som len zamrmlala áno.
"Neviem," odpovedal nepriamo ale nechala som ho rozprávať ďalej, "nerozhodol som sa úplne, ale," vzdychol, "neviem Nani." usmial sa na mňa.
"Niesom úplne rozhodnutý a pravdepodobne sa to ani nestane, ale mal som pocit že tu zavadziam, že niesom dosť dobrý a veľa ľudí ma v kapele nechcelo." ukončil a vzdychol si.
Stopla som hru a pozrela som sa na jedného z mojich najlepších priateľov. "Ja ťa tam chcem." usmiala som sa na neho a objala ho.
"Vyser sa na negatívne veci a užívaj si chvíle s kapelou a svojím dievčaťom." mrkla som na neho a Luke sa jemne zasmial.
Pokračovali sme v hre asi ďalšiu hodinu a samozrejme vyhrala som. 6:4.
"Ako to je možné?" rozhadzoval Luke rukami a smial sa.
Mykla som plecami, "Prirodzený talent." vyplazila som na neho jazyk a jedla som už 4. kúsok pizze. Luke mal pravdu bola som hladná ako vlk. A tak to aj vyzeralo. Jedla som to ako keby to bolo moje posledné jedlo na Zemi.
"LUKE?!!" kričal cez celý dom Mikey.
"Som hore!!!" odkričal Luke a usmial sa na mňa.
Počula som Michaelove ťažké kroky a nakoniec otvoril moje dvere do izby.
"Ty žiješ!" zvískol Mikey a hodil sa mi okolo krku.
"Hej no." zasmiala som sa a snažila sa bratove veľké telo zo seba dostať dole.
Postavil sa napravil si svoju tmavo modrú károvanú košeľu a pozrel sa na Luka.
"Ideme skúšať." usmial sa na neho.
"Máte novú pesničku?" zasmiala som sa.
"Hej." usmial sa na mňa Luke.
"Ako sa volá?" od zvedavosti som podskočila.
"What I Like About You." vyhŕkol hrdo Michael a usmial sa na mňa.
"Deep." zasmiala som sa a Luke so mnou. Michael urazene odišiel z izby a behal dole do suterénu kde mali všetky nástroje.
Otočila som sa na Luka, "Môžem si ju vypočuť?" opýtala som sa zvedavo a nedočkavo. Milovala som ich songy. Boli plné života a dobre sa počúvali.
"Jasné." postrapatil mi vlasy ako keby som mala päť rokov a ja som nadula spodnú peru.
"Vážne?!" nakoniec som vybliakla nahnevane a upravila si vlasy do pôvodného stavu.
"No pohni si ty lemra." podpichol ma Luke a vyplazil na mňa jazyk. Postavil sa a vybral sa do suterénu.
Pokrútila som nad ním hlavou a pomaly som sa vybrala dole do suterénu. Po ceste som zobrala nejaké jedlo pre chlanov a už z kuchyne som počula ako si jeden z chalanov ladí gitaru. A potom som počula ten krásny zvuk bicích.
Bicie? Počkať bicie! Ashton hrá na bicie. Jasné ja sprostá krava, nemôžu skúšať bez bubeníka. Sú predsa kapela.
Teraz buď ísť dole a postaviť sa mu tvárou v tvár alebo ujsť ako zbabelec do izby a zase sa rozplakať ako malé hlúpe decko.
"Ideš?" vyrušil ma Calum.
"Zľakla som sa." zasmiala som sa jemne a položila som si ruku na srdce.
"Ideš sa na nás pozrieť?" bol neodbitný. Videla som v jeho očiach ľútosť, tú tak nenávidím.
"A prečo by som nemala?" vyplazila som na neho jazyk a nahodila som falošný úsmev. "Veď sa idem pozrieť na mojho najlepšieho kamaráta ako mu to ide s basou." mrkla som na neho a šťuchla som ho do ramena.
Calum sa usmial a dal mi pusu na čelo. V poslednej dobe sa správal inak. Dosť ináč.
"No poď Hood." hravo som ho udrela do ramena a on sa začal smiať.
Pomaly som kráčala dole schodmi a počula som agresívne udieranie do bubnov. Srdce, pľúca aj žalúdok sa mi scvrkli od nervozity a pocítila som stisk na ramene. Obzrela som sa a Calum sa na mňa usmieval. To bolo až tak vidno?
----------------
DUH!
I guess.....
Okay so.... VIEM VIEM A ZAS VIEM!
Ospravedlňujem sa, ale mám veľmi dobré vysvetlenie.
Prijímačky.
Idú a no.....nervozita a škola a učenie.
Áno viem som originálna s ospravedlnením. :D
Ale no viete že vás ľúbim a dúfam že som vás nesklamala a dúfam že budete čítať ďalej.
Čo si myslíte čo sa stane ďalej?
HOPE YOU LIKE THIS PART PUNK UNICORNS!!!! ❤️❤️❤️
No ako inak author bullshit bol hehe :D
A no ako inak ma stále poteší už len prečítanie a comment a vote ..... wow.... poskočí mi ❤️
LUV YA SEE YA IN NEXT PART!!
ESTÁS LEYENDO
Irwin....
Fanfic"Prečo si sa vôbec obťažoval mi popliesť hlavu?" "Ja ťa naozaj ľúbim." "Tak prečo mi ubližuješ?!" "To je nie to." "KTO?!" "To on......"
