Rozlepila som oči a všade bola biela. Biele steny, biele kreslá, biely konferenčný stolík, biele dvere, biele postelné prádlo a moja košeľa bola biela taktiež.
Jediné tmavé veci v tejto miestnosti boli asi moje hnedé vlasy, oči a čierne nechty. Počula som ravidelné pípanie a cítila som že mám ihlu zapichnutú v zápästí.
Kvapky padali tak rovnomerne až ma to desilo. Ako to že všetko v tejto miestnosti bolo tak dokonalo biele a rovnomerné?!
Hlava mi dunela ako by v nej mala cela celá škola nejkú párty alebo čo. Chytila som sa za ňu a cítila som obväz obmotaný okolo mojej hlavy. Nepamätala som si čo sa stalo a ako som sa sem dostala. Pamätala som si že som nabúrala do dverí a asi aj poriadne silno.
Do izby vošiel vysoký, hnedolasý doktor s okuliarmi na nose. "Ahoj Nana. Konečne si hore. Ako si sa vyspala?" opýtal sa ma milo a energicky a mňa z toho rozbolela hlava ešte viac. Zatriasla som ňou, asi som si myslela že týmto pohybom bolesť utíšim ale NOPE, hlava ma začala bolieť ešte viac.
"V pohode len ma bolí hlava." odpovedala som a šúchala som si koreň nosu. Bolesť tlakom na nosný koreň tá bolesť trocha ustala.
Doktor ku mňe pomaly pristúpil a usmial sa na mňa. WoW pane vy máte žiarivé zuby. Hraje v nejakej reklame na zubnú pastu alebo čo?
"Nana, máš slabší otras mozgu. Nič vážne to nieje ale budeš tu musieť ostať deň dva na pozorovaní." povedal milo a pohladkal ma po vladoch.
"Okej." povedala som ticho. Väčší hluk sa rovná väčšia bolesť hlavy.
"Ou. Prepáč. Sestra ti donesie nejaké lieky na bolsť okej?" povedal ticho a usmial sa na mňa ešte raz. Vypochodoval z mojej izby a zavrel za sebou dvere.
Hlboko a hlasno som si vzdychla. Konečne ticho. Otočila som sa na pravý bok a mala som výhľad na zatiahnutý záves. Zavrela som oči a snažila sa trochu pospať, možno prejde tá bolesť.
Po asi piatich minútach blaženého ticha a tmy mi vtrhla do izby sestrička a zapálila sdvetlo.
"Ahoj. Si hore?" opýtala sa ma sestrička a dotkla sa ma. Pomaly som si sadla a usmiala som sa na ňu.
"Áno." odpovedala som zachrapčaným hlasom.
Podala mi bielu misku, nečakane, v ktorej boli 3 tabletky. Rýchlo som ich spláchla dole hrdlom vodou, ktorú som mala položenú na stolíku vedľa postele.
"Prišli za tebou tvoji priatelia. Mám ich pozvať dnu?" opýtala keď opúštala izbu a ja som len prikývla a do izby niekoľko sekúnd na to vleteli 7 pojašení pubertiaci.
Pre boha to bude zase hluk, z ktorého mi asi praskne hlava. A ako som prepokladala sa všetci zhlukli naokolo mňa a každý jeden začal svoju historku. Prekrikovali sa jeden cez druhého a už som myslela že mi vybuchne hlava.
"Nevidíte že ju z vás bolí hlava?" prerušil všetkých chrapľavý povedomý hlas chlapca. Tate Langton? Chlapec v šedej mikine, čiernych dzínoch a beanie na hlave s kvetinami v ruke pristúpil ku mojej posteli.
"Čo tu Ty robiš?!" vykríkol nahnevaný Ashton. Neviem čo je medzi nimi ale desilo ma to.
Ashtonovi horeli oči a Mikey s Calom ho museli držať. Cukal sa nervami a Tate ma pohladkal po hlave. Usmial sa na mňa a položil čierne ruže na stolík vedľa postele.
"Nedotýkaj sa jej!" skričal Ashton a Tate sa zasmial. "Ešte si jej to nepovedal však že?" zasmial sa a vychádzal z izby.
Pri dverách sa ešte zastavil a otočil sa. "Sú čierne lebo viem že nemáš rada obyčajné veci. Uzdrav sa čo najskôr krásavica." usmial sa a odišiek s jemným ťuknutím za sebou.
Po tomto ostala miestnosť ležať v tichu. Nebolo to príjemné ticho, ale to ticho naplnené nervozitou. Tento druh ticha nemá nikto rád.
Mikey ku mne pomaly pristúpil, chytil ma za ruku a usmial sa na mna. "Ako sa máš princezná?" pohladkal ma po hlave a dal mi pusu na líčko.
--------------------
Hello my little punk ponies. :)
Viem sľúbila som časť skôr ale som lenivá. :D
Dúfam že ste si užili aspoň trocha predĺžený víkend :)
Prajem veľa šťastia do nového týždňa :)
Poteší ma samozrejme hviezdičká a comment!!!! :3
ĎAKUJÉM ZA ČÍTANIE TEJTO SRAČKY!! THANK YOUUUUUU!!! LOVE YOU ALL GUYS!! GO TO BED, LEBO TO JE ASI JEDINÉ MIESTO KDE VIEM RELAXOVAŤ JA!! Teda ak by som nepočítala Ashtonove objatie :D S láskou
-P :3
YOU ARE READING
Irwin....
Fanfiction"Prečo si sa vôbec obťažoval mi popliesť hlavu?" "Ja ťa naozaj ľúbim." "Tak prečo mi ubližuješ?!" "To je nie to." "KTO?!" "To on......"
