Irwin....

Ashton!? What?! Why?!

Ashton potom ako vyslovil jeho meno, tak som myslela že vyvrhne dnešný obed na mieste od znechutenia. "Tak prečo si nič nespravil?" neviem kde sa vo mne nabrala tá odvaha, ale keď tak to už dokončím. Videla som taký hnev v jeho očiach, keď sa na mňa otočil. Tá farba očí. Niekoho mi to pripomínalo. Tate! Takú istú farbu očí má aj Tate!!! Začal dosť zadrhnuto dýchať. Videla som na ňom že mal v sebe obrovský hnev. Bála som sa že ma zase udrie. No tentokrát sa nezastaví. "Ashton..." snažila som sa k nemu pristúpiť a upokojiť ho. "Vypadni!" zakričal. Nerozumela som tomu no nechcela som ho tu nechať samého a opusteného. "Vravím vypadni a nikdy sa nevracaj!" začal kričať, chytil sa za vlasy a začal si ťahať vlasy ako šialenec. "Neublížim jej!" kričal zase a už ležal na zemi a ťahal sa ďalej za vlasy. "Choď preč z mojej hlavy ty bastard!" plakal Ashton ďalej. Nemohla som sa na to pozerať. Pomaly som k nemu pristúpila a úplne opatrne som mu položila moju malú ruku na chrbát. Bol celý spotený. Ashton plakal a niečo si mrmlal popodnos. "Ale ona ti ublíži ako tie ostatné." mrmlal si popod nos ale nebol to jeho hlas. Znel tak vzdialene. "Ash..." pošepkala som mu jemne do ucha a kľakla som si k nemu. Hladkala som mu chrbát a on sa celý triasol. "Nana...." vydrhol zo seba. Pozrel sa na mňa s uplakanými očami. "Uteč....." pošepkal zase a zložil si hlavu späť do dlaní a plakal. "Nie nikam nejdem." povedala som dosť naštvane. "Nenechám ťa tu samého." povedala som už oveľa pokojnejšie. Kľakla som si oproti nemu. Bola mi hrozná zima. Kľačala som na snehu a vydychovala som paru. Aby toho nebolo málo zase začalo snežiť. "Ash. Pozri sa na mňa." povedala som potichu. "Pozri sa mi do očí Ashton." zopakovala som svoju prosbu no zase neodpovedal. Chytila som mu tvár do rúk a prinútila som ho pozerať sa mi do očí. Zase to boli tie krásne zelené oči. Zase to bol môj Ashton. "Ale on ti ublíži." plakal Ashton ďalej. "Kto mi ublíži?" nerozumela som o čom rozpráva. "Chce aby som ti ublížil." vyslovil tieto slová a videla som že trpí. Nemohla som sa na neho pozerať. "Tak ho nepočúvaj." hladkala som mu líce a utierala mu slzy, ktoré mu po nich stekali. "Nikto mi neublíži. Ash neboj sa." usmiala som sa na neho. Dala som mu malý bozk na čelo a pozrela som sa mu do očí. "Pôjdeme domov dobre?" postavila som sa a podala mu pomocnú ruku. "Okej." smrkal a vstal no moju ruku odmietol. Ashton uplakaný a spotený pomaly kráčal cez hustý les. Chytil ma za ruku a preplietol si so mnou prsty. Ruku mi drvil v tej svojej. No tentokrát som mu ju nevybrala. Stlačila som mu tu ruku aj ja, aby vedel že sa nemá čoho báť. Sadla som si za volant. Mala som vodičák no nemohla som ešte jazdiť sama. Ale Ashtona som šoférovať nenechala. V tomto stave keby šoféroval rovno som mohla skočiť pod vlak.

Už sme šli 10 minút autom. Ešte takých 20 minút a budeme u nás doma. To neskutočné ticho prelomilo zvonenie môjho mobilu. "Prosím?" zdvihla som mobil ani som sa nepozrela kto mi volal. "Už ti povedal prečo tak v tom lese vyvádzal?" spýtal sa ticho chlapčenský hlas na druhom konci. "Kto je?" opýtala som sa a vychýbala som sa odpovedi. "Krásavica on ti len ublíži." odpovedal a zložil. Mobil som ti hodila do lona a ďalej som neriešila čo chcel. "Kto to bol?" opýal sa Ashton, ktorý celú cestu pozeral von oknom. Ani teraz neodvrátil pohľad od krajiny, ktorú sme mínali. "Neviem asi nejaké deti." odpovedala som. Položila som mu moju ruku na koleno a Ashton sa mykol. Pozrel sa na mňa usmial sa a moju malú ruku chytil do tej svojej.

Sme konečne doma. Ani po zvyšok našej cesty Ashton nič neprehovoril. Boli sme ticho ani rádio sme nezapli. Došli sme k nám domov. Odomkla som dom. "Som doma!" kričala som. Nikto neodpovedal. No videla som v chodbe kufre, to znamená že sa naši vrátili. Chytila som Ashtona za ruku a ťahala som ho do kuchyňe. Posadila som ho na barovú stoličku a vybrala som sa nám uvariť horúcu čokoládu. Ash je stále ticho. Nebudem ho dráždiť. Dovarila som horúcu čokoládu a vybrala som zo špajzu nejaké muffiny. Položia som jeden z dvoch hrnčekov plný horúcej čokolády z marshmellow na vrchu pred Asha. Pozeral sa nejakú tú sekundu na hrnček. "Ashton....." vydýchla som. Pozrel sa na mňa tými jeho zelenými očkami šťeniatka, otvoril ústa že niečo pôjde povedať. Ale nič. Zas bol ticho. Nebudem na neho zlá. Aj keď by som najradšej vybuchla od hnevu ale nechám to tak. Počula som cinkanie kľúčov o zámok. "Natalie?!" kričala mama na celý dom, keď doň vošla. "Som v kuchyni!" odkričala som späť. Mama sa nahrnula do kuchyne, no keď uvidela Asha zaskočilo ju to. Nikdy som si nevodila domov chalanov. Maximálne Mike, keď tu mal kamošov ale inak som mala doma len kamošky. "Oh! Ahoj Ashton." usmiala sa na neho mama. "Dobrý deň Mrs. Clifford." usmial sa na ňu Ash. Postavila som sa a šla som ju objať. Keď sme sa obímali tak mi zašepkala do ucha: "Nevedela som že si sa až tak skamarátila s Ashom." zachichotala sa. "Kde je ocko a Chloe?" opýtala som sa ignorujúc jej poznámku. Išli s Charliem na prechádzku." povedala. Dala som ústva do tvara "aha" no zas som nevydala ani len hlásku z úst. "Ja som si zabudla doma šál. Mike mi povedal že si šla von a on zdrhol vonku s Corny a Kate. Povedal že volajú aj Leu,Luka a Caluma. Myslela som že budeš s nimi." dopovedala rýchlo. Už viem po kom mám tu ukecanosť. "Nie my sme boli sa s Ashtonom prejsť v lese." usmiala som sa na ňu a tentokrát dala ona ústa do tvaru "aha". "No ja idem za ockom a Chloe." otočila sa na opätku a vykročila ráznym krokom von z domu. Keď mama zabuchla dvere Ashton sa na mňa pozrel dosť divne. "Čo je?!" opýtala som sa, pretože som nemohla vystáť ten jeho prihlúpli výraz. "Natalie?" smial sa. "Takže ty sa voláš celým menom Natalie?" chichotal sa Ashton a zabáral ďalej. "Presnejšie Natalie Charlotte Clifford." odpovedala som presnejšie. Ashton sa už válal na zemi od smiechu. "Na tvojom mieste by som sa nesmiala Fletcher!" podrýpla som teraz ja. Postavila sa na rovné nohy a priblížil sa ku mne. "Ako si ma to nazvala?" prisúval sa bližšie. "Ako si počul, Fletcher." podrýpla som ho a vyplazila som mu jazyk. "Tak za toto zaplatíš Natalie takzvaná Charlotte Clifford!" kričal a ja som už s pišťaním behala po dome. Dohnal ma veľmi rýchlo. Chytil ma za boky a hodil ma na gauč. Ashton ma začal šťekliť. Smiala som sa na celý dom a myslela som že sa pocikám. "Irwin!" kričala som popri smianí sa. "Prosím?" smial sa ale nie preto že by som ho šťeklila ale z môjho utrpenia. "Pu-sti ma!!" sekala som sa pri každom slove, pretože ma nechcel pustiť. "Prečo by som mal?" smial sa zo mňa ďalej. "Do-bre pre-prepáč." už mi slzili oči od toho smiechu. "Fajn." konečne ma pustil a ja som sa mohla konečne nadýchnuť. Keď ma pustil stiahla som ho k sebe na gauč a ja som stamaď ušla. Vybrala som sa po hrnčeky s horúcou čokoládou. Schmatla som z kuchyňe hrnčeky horúcej čokolády a vrátila som sa do obývačky. A tam sa mi naskytol pohľad na spiaceho Ashtona Irwina. Bol tak sladký. Nechcela som ho budiť. Položila som hrnčeky na stôl a zakryla ho dekou, ktorá bola položená vedľa gauča. Spokojne si odfukoval na mojom gauči a ja som to nemohla vydržať. Bol tak rozkošný. Vytiahla som si mobil zo zadného vrecka a vyfotila som si tento sladký moment. Dnešný deň ma veľmi unavil. Ľahla som si k nemu do náručia pod deku a on ma ochranateľsky objal svojími veľkými rukami. "Nespal som len som chcel, aby si si ľahla ku mňe." zachrapčal a ja som ho jemne šťuchla do brucha. "Ale tú fotku vymažeš." šepkal zo zatvorenými očami. "Nikdy." protestovala som. "To je odplata za balamutenie že si spal."vysvetlila som dôvod a zachumlala som sa k nemu bližšie. "Tak teraz spi. Som unavená." pošepkala som mu naspäť a zaborila som si hlavu do jeho hrude. Zavrela som oči a hneď som aj zaspala.

Ták teens. Som tu :D čo si myslíte o tejto Časti? samozrejme každý vote a comment ma potešia. Ale sama som tam chcela dať niečo iné ale nakoniec som to celé pozmenila :D Love Ya! a samozrejme nezabudnite napísať váš názor :3