💓You're my best choice💓 [CHANGLIX]

°9°

"Jisung, ja ťa zabijem!"povedal som a začal som ho naháňať po izbe.
Keď ma to prestalo baviť,pobalil som si všetky svoje veci aby som si ich mohol preniesť do vedľajšej izby,kde budem bývať s Changbinom.
Áno,teším sa veľmi ale...bojím sa.Čo ak urobím niečo, čo ho naštve a potom sa so mnou nebude baviť do konca života?
No a navyše je tu ešte tá vec..páči sa mi, veľmi,ale či sa mu naozaj páčim ja..to nevie nikto..teda..okrem neho.
Keď som mal zbalené veci,začal som si ich postupne prenášať do vedľajšej izby.
Hneď ako som vošiel,všimol som si ,že Bin sedí na posteli a pozerá sa na mňa.Položil som si to na prázdnu posteľ oproti tej Changbinovej a otočil sa na neho.
"Tak,vytaj pri mne"povedal s tým najkrajším úsmevom na tvári.
"Ďakujem,ale ešte tu nemám všetko"usmial som sa a išiel som ku dverám.No niečo má zastavilo.Chytil ma za ruku.Otočil som sa a cítil som ako sa pomaly sfarbujem do červena.Bože, keď so mnou toto robí jeho dotyk,čo sa stane keď s ním budem bývať..
"Počkaj,ja ti s tým pomôžem"znova sa usmial a išiel do izby,kde som mal zbytok vecí.
Zobral polovicu a ja tú druhú.Priniesli sme to do našej izby a zistil som,že budem mať ešte veľa práce,kým si to tu všetko poukladám.
"Chceš s tým pomôcť?"spýtal sa a prišiel ku mne bližšie.
"Nie,to zvládnem.Ale ďakujem veľmi"usmial som sa.
"Dobre,ale keby hocičo potrebuješ zavolaj ma"ja som prikývol a on odišiel z izby.
Wow,je veľmi milý.Naozaj, je úžasný.
Pustil som sa do upratovania,aby som to mal čo najskôr hotové.

~o 2 hodiny~
Oh yessss.Mám to hotové! Konečne.Zvalil som sa na svoju posteľ a zavrel oči.

~Changbinov pohľad~
Už prešiel dlhší čas a povedal som si,že sa pôjdem pozrieť,či Felix už skončil.
Vošiel som do izby.Bolo tam všetko upratané a on ležal na posteli.Mal zatvorené oči takže pravdepodobne spinká.
Prišiel som bližšie a kľakol si k jeho posteli.Musel som sa usmiať.Bol taký krásny.A tie jeho pehy..milujem ich.
Prikryl som ho perinou aby mu nebola zima, keďže nebolo práve najteplejšie.
Pohladil som ho po líčku "si taký zlatý"
Postavil som sa a potichu odišiel z izby.

~neskôr~
~Felixov pohľad~
Oh,ja som fakt zaspal.Nechápem,veď som si len ľahol.No to je jedno.Postavil som sa z postele a išiel dole.Chalani sedeli na gauči a niečo pozerali v telke.
"Vytaj"zasmial sa Chan a ďalej sa pozeral na telku.
Koľko je vlastne hodín? Vytiahol som z kapse mobil a pozrel sa.Potom som ho schoval.Počkať.Veď som sa nepozrel na hodiny.Znova som ho vytiahol.
Waittt to je už 15:20??
Okeeeej.Povedal som si,že idem s chalanmi pozerať.Keďže nás je 8,často sa bijeme o miesta.Videl som,že na gauči už miesto není tak som si išiel sadnúť na zem pred gauč.
"No dúfam,že nejdeš sedieť na zemi.Prechladneš"zašepkal Chan. Prekvapene som sa na neho pozrel a chcel si sadnúť.To mi ale nevyšlo.
Niečo,alebo skôr niekto ma stiahol k sebe.Zrazu som sedel na Changbinových stehnách.Zmätene som sa na neho pozeral.Nevedel som,čo mám urobiť.On sa na mňa iba usmial a dal mi ruky okolo pásu,čím si ma pritiahol k sebe.Oprel som sa teda o jeho hruď a hlavu si položil na jeho rameno.Pevnejšie ma objal a ja som mu jemne pohladil ruky.
"Toto je príjemné"pošepkal mi do ucha, na čo som sa len usmial.Mal pravdu,bolo to príjemné..veľmi.

Nejak takto.
Až si to každý vie predstaviť.😂