Je známe že jedna sekunda dokáže pokaziť všetko.
Stačili 4 minúty hádky.
Mama sa bezdôvodne nahnevala na babku že ju prišla strážiť. Bolo to divné.
"Ak mame bude túto noc zle, nevolajte mi! Zavoláš sanitku ty." otočila sa na mňa babka.
Zľakla som sa pretože vytočenie čísla 155 mi naháňa strach. Kvôli mame by som to urobila ale musela by som sa prekonať.
4 minúty hádky a babka odišla. Bolo 10 hodín ráno.
Ostali sme s mamou na byte samé.
Keď mi skončilo vyučovanie mama sa chcela ísť so mnou prejsť.
Bolo to divné pretože mama sa so mnou nikdy neprechádzala.
Predtým ako sme išli som si všimla že môj obľubený macko nieje tam kde býva vždy.
"Nevieš kde je ten môj macko ktorého som dostala od tatina?"
"Neviem, skúsim ti ho potom pohľadať dobre?" zakričala z kúpeľne aby som ju dobre počula.
Dali sme si koliečko okolo mesta. Mlčali sme celú cestu.
"Tie oriešky čo sú v kuchyni sú od babky?" povedala po polhodine tichosti.
"Áno, kupovala som ich s ňou."
Boli sme ticho až kým sme neprišli domov. Nešlo mi do hlavy prečo sa pýta na oriešky s vážnosťou v očiach ako keby sa na to pýtala každý deň.
Keď sme prišli domov som oriešky úplne vypustila z hlavy.
Mama mi povedala že sa mám ísť osprchovať.
Nikdy ju nezaujímalo kedy sa idem sprchovať a teraz mi káže dať si sprchu. Bolo to divné ale počúvla som ju. Išla som sa osprchovať.
Poobede som sa mala ísť prejsť s ocom takže som myslela že je to kvôli tomu. Osprchovala som sa a išla som si ľahnúť do postele. Zabalila som sa do deky.
15:45
Začala som sa obliekať. O 4 som mala ísť na prechádzku s ocom.
Mamina s ocom sa už dlho nerozprávajú. Nevedia spolu vydržať v jednej miestnosti. Tak to býva keď máte rozvedených rodičov. Nemajú sa radi.
