50 Shades Of Bieber (Slovakia)

102. Časť

Z pohľadu Elysandry:

Celú noc som nevedela zaspať ako som rozmýšlala nadtým čo môže byť vtej obálke. Pozrela som sa či Justin spí. Šla som do kuchyne a napila sa vody... Mala som úplne sucho v krku... Chcela som sa pozrieť čo je vtej obálke no najprv som vypila pohár vody.

"Och moj bože zlakla som sa ťa." Predo mnou stál Justin. Mal na sebe len boxerky a roztrapatené vlasy.

"Čo tu robíš?"

"Neviem... Nemožem zaspať."

"Zabudila si sa."

"N... No áno."

"Čo si tak zaváhala?"

"Neviem som chcela povedať... Som nejaká zmätená. Proste ja neviem." Neviem prečo ale zrazu som sa cítila strašne nepríjemne a bála som sa. Neverím, źe to hovorím ale bála som sa aj Justina a veľmi. Nebolo to tak ako kedysi lebo som proste vedela, že by mi aź tak neublížil ale teraz som sa ho bála akokeby bol cudzí človek, ktorý ma uniesol. Cítila som sa hrozne...

"Aha... Ideme si lahnúť?"

"Áno... Poďme." Vrátili sme sa naspäť do postele. Lahla som si a prikryla sa. Justin sa mi hral s vlasmi a to ma uspalo... Totiź toto by som si nechala robiť aj od najväčšieho nepriateľa.

Ráno som vstala a Justin nikde nebol. Prešla som do kuchyne a na chladničke bol list. "Šiel som si niečo vybaviť... Prepáč budem hneď spať." Pokrútila som hlavou a šla sa pozrieť do toho šuflíka. Odvorila som ho a stále tam ležala obálka. Bála som sa to otvoriť... No aj napriek tomu som to otvorila. Neviem od kial to ten človek má ale určite je to pravda. Vtrhla som do izby. Rýchlo som sa prezliekla a nahádzala pár vecí do tašky.

Zakričala som na Charlesa.

"Želáte si?"

"Odvezte ma na letisko, ihneď!"

"Ale pani..."

"Okamžite ma odvezte na letisko."

"Mus..."

"Nič nemusíte len ma odvezte na letisko! Prosím." Zlomil sa mi hlas... Utrela som si slzy. Jemne prikývol a následovala som ho.

"Buďte opatrná!"

"Ďakujem..."

"Vy sa k sebe vrátite."

"Ja viem Charles,... Ale teraz to inak nejde." Prikývol a pustil ma. Šla som si kúpiť letenku. Mali poslednú voľnú do prvej triedy. Lietadlo odlieta až za hodinu čo je dosť neskoro a dúfam, že sa Justin do vtedy tu neukáže. Sadla som si so slúchatkami na ušiach a udržiavala v sebe plač. Čo bude teraz snami keď on má decko?! Čo teraz budem robiť... To si nemohol dávať pozor keď znásilňoval tie prvácke panny?! To na to najdôležitejšie nemohol ani pomyslieť?! Pozrela som sa a ohlásili môj let a tak som šla. Usadila som sa v lietadla, prikryla dekou a pri počúvaní hudby som aj zaspala.

Doviezla som sa domov. Nikto nebol doma... Šla som do izby kde som si lahla do postele... Ani raz sa mi nepokúšal volať! Ani jedna smska! Nič! Pochybujem že za tých 8 hodín či kolko nedošiel ešte domov. Čo keď vyrazil Charlesa kvoli mne?!

"Ely?" Zakričala z chodby Carlena? Utrela som si slzy.

"Áno?"

"Čo robíš doma?"

"Poď dnu." Vošla dnu. Lahla si ku mne do postele a stisla mi ruku. Utrela mi slzy a snažila sa ma upokojiť.

"On má dieťa."

"S tebou?"

"Nie, so mnou nie."

"Podviedol ťa?"

"Nie... Keď ešte na škole jebal stými babami asi si nedával pozor a jednu nabúchal."

"Je to isté?"

"Včera došiel nejaký chlap. Justin si myslel, že už spím a podal mu obálku. Dneska ráno som ju našla. Okrem toho tam bolo aj pár fotiek."

"Akých?"

"Nejakých ostatných báb, ktoré zneužil."

"Ale to nemožu nijak dokázať."

"Tie baby majú problém teraz otehotnieť a majú dosť veľké problémi."

"Elynka je to minulosť."

"Ale on mi to nepovedal."

"Veď ani nemal kedy."

"Aj tak by mi to nepovedal... Poznám ho!" Vzylkla som. "Ty tomu nechápeš?! Veď on má nejaké dieťa! Chápeš teraz niekde po chodníku behá jeho dieťa... Vieš čo to je?"

"Ely, klid upokoj sa."

"On má to dieťa odprevádzať do školky... Má sa sním hrať má mu ďavať lásku a nie odhodiť ho preč! Veď to dieťa žije!"

"Šššt, Ely neplač." Na mňa sa moja mama takto vysrala. Nechcem aby sa aj on na to dieťa.

"Chcem aby to dieťa našiel..."

"Počkaj kým sa ti neozve a vyriešte to spolu. Si na neho naštvaná?"

"Ja neviem... Neodišla som kvoli hnevu ale kvoli tomu, že som tam už proste nedokázala zostať podtým tlakom a bála som sa tam... Nebolo mi tam príjemne."

"Uvarím ti niečo?"

"Nie niesom hladná."

"Elysandra hádam teraz nebudeš držať hladovku."

"Možno by sme si mohli upiecť pizzu."

"Nechceš ju radšej objednať?"

"Je šesť hodin, pravda radšej ju objednaj." Zasmiala som sa.

"Okej a pozrieme si nejaký film."

"Idem niečo hladať, objednaj zatial pizzu."

"Dobre hneď som tu idem si pre mobil."

Je nedeľa večer a on sa mi stále neozval. Bojím sa... Dúfam, že sa mu nič nestalo.

Ako sa vám páčila časť? :)) ďalšiu časť pridám keď tu bude 50 votes a 5 komentárov ily💕💕