50 Shades Of Bieber (Slovakia)

45. časť

Z pohľadu Justina:

" Nie už sme sa dosť narozprávali. Už bolo dosť všetkého!"

" Chcem ti to povedať! Chcem aby si ma pochopila!" Teraz je ten správny čas jej to vysvetliť. Mala by to vedieť... Viem že sa ku mne asi nevratí tak ako by som chcel ale aj tak chcem aby to vedela. Možno ma to niak posunie. Ja ani neviem vlastne prečo jej to chcem povedať. Jejda mám v hlave zmatok. Poplietla ma celého.

" Ja to počuť nechcem! Daj mi pokoj už konečne!" Natiahol som ruku a strhol ju blízko seba. Bola na mne nalepená.

" Vypočuj ma prosím!" Chvela sa celá.

" Ak mi dáš potom pokoj..."

" Pustíš ma? Chcem sa obliecť." Odhodila moje ruky. Bola ku mne naozaj hnusná. Bola naštvaná. Och tieto ženské nálady! Kurva bolo mi toto za potreby?! Nie už som sa rozhodol že jej to poviem. Chcem aby mi odpustila tú facku a pochopila to čo robím. Chytil som ju okolo pása. Ruku mi hneď odhodila.

" Prestaň! Viem že to máš rada."

" Nedotýkaj sa ma!"Zavrčala.

" Kam ideme?"

" Neviem niekde kde budeme mať súkromie."

" Viem kde ho budeme mať." Povedala.

Prešli sme múr a sadla si na zem ja vedla nej.

" No hovor!"

" Keď som sa si uvedomil že niesú nikde moji rodičia už dlho šiel som do ich pracovne. Uvidel som na stole papier a bolo tam miesto skladu. Stiahol som Chaza a šli sme tam. Vyliezli sme na presklenenú strechu. Moji rodičia tam boli ale zviazaný. Všade boli samé ženy... Zobrali mojho otca a niekam niesli. Odniesli ho do miestnosti kde boli asi traja chalani v mojom veku. Všetci boli povyzliekaný. Do miestnosti vošla nejaká žena a zobrala mladého chalana do inej miestnosti. Zobrala bič a začala ho nim mládiť a potom ho pretrtkala. Prišiel ku mne Chaz a povedal mi že zavolal políciu v tom som počul výstrel prebehol som a tá jedna kurva zastrelila mojho otca. Vyšla z miestnosti a šla a zastrelila moju matku. Zišli sme dole keď v tom došli policajti ale bolo neskoro. Tie ženy robili obchody s bielim masom. Moj otec odmietol snimi trtkať a tak ho zastrelili. Mama im bola k ničomu a tak zastrelili aj ju kedže zabili mojho otca."

Z pohľadu Elysandry:

Rozplakalo ma to. Bolo mi ho skutočne ľúto. Videl smrť svojich rodičov. Triasol sa keď to hovoril. Prisunula som sa k nemu bližšie a silno ho objala. Och celý sa triasol z toho. Silno som sa tiskla k nemu.

" Nepovedal som ti to pre to aby si ma ľutovala ale preto aby si pochopila. Nepotrebujem tvoje ľutovanie a ani ho nechem."

" Justin" Rozplakala som sa. Vidieť takto človeka ktorého milujete je naozaj ťažké. Možno som dosť mladá na to aby som poznala už takéto city ale sú ozajstné.

" Neplač prosím." Upokojúc mi hladil chrbát.

" Prepáč mi tu facku."

" No za to by som sa ti mala ospravedlniť aj ja... nemala som tak nazvať tvojich rodičov ani o nich tak hovoriť." Odtiahla som sa od neho. Hladela som mu priamo do očí.

" Čo bude teraz?" Oči sa mu zaleskly od sĺz ktoré v nich mal ale udržal ich v sebe.

" Ja neviem... ty vieš čo chceš?"

" Nie. Je to ťažké a pre mňa nové. Nikdy som nemal normálny vzťah a ani neviem či ho chcem. Od tej doby som s babami zaobchádzal surovo až na teba. Vanilkový sex nepreferujem teda popravde ty si bola prvá. Bola si prvá ktorá spala v mojej posteli. Ty si pre mňa iná."

" Chceš ma? Chceš aby sme boli spolu?"

" Ja neviem..."

" Nemalo by to význam keby sme do toho zasa vstúpili a zasa by sme vystúpili... To by som už asi neuniesla."

" Čo keď ty vycúvaš? Čo keď si ty nájdeš niekeho iného?"

" Človek sa naozaj a úprimne zamiluje len raz potom si musí dávať pozor na to. Musí sa kontrolovať aby nenaskytla prílžitosť kedy spochybní lásku a dá ju niekomu inému. Pokial ti nepreskočí nemám dovod... Ty si pre mňa dokonalý aj s chybami."

" Čo keď sú toto len keci?"

" Čo keď nie. Dǎvnejšie si hovoril že by sme si mali doverovať aj keď medzi nami nieje teraz momentálne nič ja ti tu doveru stále dávam a preukázal si ju aj ty mne."

" Som zmatený... Nechcem nad tým rozmýšlať chcem si to s tebou teraz vyjasniť."

" Dobre... Tak to bude najlepšie ."

" Ja neviem čo mám teraz robiť ak vykročím vpred bojím sa že sa mi to nebude páčiť alebo proste že to nebude to čo chcem... ale zasa keď nevykročím ostanem stále na tom istom bode."

" Cítim sa jak nejaká handra."

" Nie Elysandra... Tak som to nemyslel proste bude to pre mňa všetko nové."

" Myslíš že pre mňa nebude?"

" Tak ale ty si mala vzťahy."

" Ale žiadne neboli takéto...."

" Ja chcem byť stebou ale ja sa bojím."

" Čoho sa bojíš?"

" Že ti ublížim..."

" O moj bože ty si ten najviac náladový človek aký kedy len mohol existovať ako stebou može niekdo vychádzať," razhadzujem rukami a usmievam sa na neho," raz si ku mne dominantný potom zasa milý ale teraz ťa už chápem aspoň trocha."

" Bude to ťažké."

" Čo?"

" Náš vzťah..."

" Náš vzťah?"

" Hej náš vzťah... Budeme mať veľa problémov a hádok ale ja ťa chcem. Neznesiem pocitu že by sa ťa dotýkal niekto iný. Tak šialene veľmi ťa chcem." Tie slová boli ako elektrina ktorá ma nakopla spať do života. Sadla som si medzi Justinové nohy a pozerali sme mlčky na výhlad. Ruky sme mali spojené. Tento pocit bol najkrajší aký som kedy zažila...

Z pohľadu Justina:

Neviem čo si mám o tomto myslieť. Ako toto dopadne. Riskujem naozaj veľa ale chcem ju. Bojím sa že mi to bude chýbať. Každopádne to bude ťažké. Och pri predstave že sa jej dotýka niekto iný grrrrrr.

" Nejdeme už?" Spýtal som sa jej.

" Hej poďme."

Čo poviete? :)) Ďalšiu časť pridám keď tu bude 13 komentov a 46 votes. A chcem Vám strašne poďakovať za toľko čitateľov. Znamená to pre mňa strašne veľa strašne si to vážim. Naozaj ďakujem veľmi :333