50 Shades Of Bieber (Slovakia)

127. Časť

Z pohľadu Elysandry:

Bolo na čase vrátiť sa naspať. Zapli sme mobili a vybehlo na nás ku mailov, správ a zmeškaných hovorov... A tak sme cestou na letisko vybavovali telefóny a smsky a v lietadle maili. Mala som ich kopu... Bude to hrozný týždeň.

Obliekla som si obtiahnuté šedé šaty, pod ktorými som mala natiahnuté pančuchy. Okolo krku som obmotala hrubý šál a obudla dlhé čižmy. Obliekla som si kabát a zobrala kabelku. Šla som dole. Je len šesť hodín lenže musím byť strašne skoro v práci. Veľmi veľa som zameškala. V stredu musím odovzdať jeden článok... Nemám z neho nič spravené. Dúfala som, že nezameškám až tak veľa no bola som na omyle. Justin ešte spal. Šla som dole do garáže a nasadla do Justinovho auta. Musím si aj ja kúpiť auto len som na to niak nemslela nepotrebovala som ho. Zastavila som sa pre kávu a raňajky a o pól siedmej už parkovala v garáži vo firme. O ósmej mi prišla smska od justina a to už konečne začínala som vidieť ľudí... Ikeď nástup mal byť cca až na deviatu teda asi ako kto.

-elysandra všetko v poriadku?

-musela som ísť skorej mám toho strašne veľa...

-kedy prídeš domov?

-pokúsim sa čo najskor... No naozaj mám toho veľa.

-na obed mám ísť do bronxu donesiem ti obed

-si poklad❤️❤️

Bola som úplne zažratá do roboty a ani som si neuvedomila, že umieram od hladu. Kolegyne ma volali na obed no naozaj som nestíhala. O pól tretej ma niekto pokledpal po ramena.
"Justin," obrátila som sa a objala ho. Mala som presklenú kanceláriu a tak mi bolo jasné, že všetky čumia. Rýchle som ho pobozkala.
"Doniesol som ti šalát."
"Ďakujem," znova som ho pobozkala. "Umieram od hladu a nestíham."
"Trocha kludu... Odíď keď chceš..."
"Nie, milujem svoju prácu... Len teraz nestíham... Pred Vianocami je obrovský ošial."
"Ty čo šalieš veď Vianoce sú za pár mesiacov."
"O to nejde... Tuto to funguje trocha skorej všetko ide dopredu."
"Uvolni sa a nestresuj."
"Na to, že sme nemali deń sex máš až moc dobrú náladu."
"Podaril sa mi konečne jeden obchod."
"Gratulujem," začal mi zvoniť telefón. "Prepáč je to dôležité."
"Aj tak už musím ísť." Znova ma pobozkal a odišiel.

Začínalo sa stmievať a ja som stále nemala dokončené čo som mala... O siedmej mi volal Justin dokedy ešte budem, povedala som len chvílu no pretiahlo sa to do pól deviatej kedy sa mi znova ozval Justin. O pól desiatej som mu napísala smsku, že nech na mňa nečaká. Konečne o pól dvanástej som dokončila čo som mala. Zajzra mám dve stretnutia a nemám na ne pripravené nič. Do pekla! O dvanástej som dorazila domov. Hneď som sa šla osprchovať a nastavila budík na 4:30. Potrebovala som byť o piatej v robote aby som si pripravila čo som mala. O pól jednej som konečne zalahla do postele.

Bola som neskutočne unavená. Rýchle som sa dala dohromady a šla si spraviť kávu. O štvrť na šesť som parkovala v garáži. Bola som veľmi hladná lenže som nič nestíhala a nič aj tak nebolo otvorené. Justin sa mi ani neozval... Obed som znova nestíhala ale baby boli také zlaté a doniesli mi jedlo.
Dneska sa mi však darilo. Článok som stíhala ako tak... Už mi chýba len pár viet a mám to. Bolo desať hodín keď som posielala článok Pragg.

Konečne som si o jedenástej lahala do postele. Ráno som potrebovala byť v robote na šieetu. Justin je na mňa aei dosť naštvaný... Nevidela som ho poriadne už tretí deň ale naozaj to potrebujem dobehnúť. Bola som cez deń straśne unavená... Denne som vypila aj osem šálok kávy. Naozaj som už bola na nervy.... Od úplnych nervov som hodila pero o zem. Spomenula som si, že by som mala mať ešte krabičku cigariet v kabelke. Vždy tam nejakú mám... Bola som úllne na nervy... Vyfajčila som päť cigariet. Trocha som sa uvolnila a vrátila sa naspäť. Niekto mi zaklopal.
"Ďalej!" Dnu vstúpila Pragg.
"Elysandra,"
"Ahoj, nech sa páči sadni si... Čo potrebuješ?"
"Potrebujem sa s tebou porozprávať."
"Aha,..."
"Elysandra, nemožeš si brať také dlhé dovolenky v takýto čas pretože potom nestíhaš a tvoje články vyzerajú tak ako vyzerajú..."
"Bolo to veľmi zlé?"
"Ja som to videla, plno ľudí si poviem tento článok jej len nevyšiel ale toľko chýb som umteba v živote nevidela. Musela som tam toho strašne veľa poopravovať a ty si tá čo ma opravovať a upravovať články. Takto to Ely naozaj nejde... Práca a súkromie sa nesmie pliesť."
"Ale Pragg ja som len šla na dovolenku... Nevedela som, že to obnesie až tak veľa. Bola som len päť dní mimo... Nechápem prečo sa mi toho tak veľa nahromadilo...."
"V septembri je toho vždy najviac."
"Ja som si to nikdy niak neuvedomila. Celé leto som pracovala... Potrebovala som nejaký oddych."
"Elysandra prepáč, aj ja toho mám veľa nechcela som na teba tak vyletieť. Viem, že si tvrdo a dlho pracovala ale musíš si to niekedy zorganizovať niak inakšie... Mám teraz toho aj ja veľa a tá tvoja práce mi prirobila proste čas. Bola som tiež úplne naštvaná."
"Aj ja som úplna na nervy... Ten článok som dosť odflákla ale hlavne som sa sústredila na rozhovori."
"Ja viem boli fakt super ako vždy..."
"Prepáč nechcela som si na teba vybiť zlosť Ely... Ďakujem, že si ma schladila."
"Pohode, nejdeš na cigaretu?"
"Nafajčím."
"Ani ja."
"Tak poďme." Usmiala sa na mňa a šli sme na moj balkónik.

Ikeď nerada toto hovorím no prajem veľa štastia do nového školského roka radšej by som priala krásne prázdniny😪 ďalšiu časť pridám keď dáte 10 komentárov a 80 votes 🙈💟