50 Shades Of Bieber (Slovakia)

17. časť

Bojím sa že keď som to takto ukončila tak to prestanete čítať.... Prosím neprestante. Uvidíde čo sa stane v ďalšej časti.

Z pohľadu Ely:

Počula som zvoniť telefón a tak som sa zobudila. Nebol to môj ale, Chazov telefón. Zobudil sa aj on a zdvihol to. " Prosím"

" Dobre hneď tam budem ďakujem" bolo vidno že je v strese.

" Justinovi sa pohoršilo musím ísť za ním" Rýchlo sa postavil z postele.

" Idem s tebou" postavila som sa aj ja a rýchlo sa obliekla. Vyšli sme z izby a ponáhlali sa do nemocnice. Našli sme izbu 26 a hneď tam bežali. Popravde začínam sa aj ja už báť. Síce ho nenávidím ale keď ho vidím takto ležať je mi ho ľúto. Hneď za nami vošiel doktor. " Čo sa deje? Ako mu je?" hrnul mu otázky Chaz.

" Ešte stále sa neprebral a jeho zdravotný stav sa zhoršuje..." Chaz úplne sklesol. " Ďakujeme" doktor odišiel. Chaz si sadol na postel oproti a pozeral na Justina. Sadla som si vedľa neho a objala ho. Začínam sa už aj ja báť o Justina. Po tvári Chazovi skĺzla slza.

" Chaz prosím neplač on to zvládne"

" Ely ja nejsom sprostý! Pozri sa na neho... ešte sa mu aj prihoršilo! Stále sa neprebral! Je to s ním zlé!"

" Prestaň takéto veci hovoriť! A nauč sa veriť! Niekedy stačí len to... Ak budeš hovoriť že to nezvládne tak to naozaj nezvládne!"

" Je to ťažké"

" Nieje... Ja verím že bude zasa v poriadku!"

" Ďakujem že aspoň hráš že ti na ňom záleží!"

" Uhm..." oprela som si hlavu a jeho rameno.

" Ďakujem" dal mi pusu na čelo. Ja som sa znovu zachvela. Len sa usmial. Konečne.

" Idem kúpiť niekde kávu a raňajky?"

" dobre ďakujem" usmial sa.

" Nemáš za čo" vlepila som mu bozk na ústa a šla. Vyšla som z nemocnice a namierila si to do najbližšej kaviarne. Kúpila som 2 silné kávy, 2 obložené bagety a teplé wafle. Zaplatila som a vrátila sa naspať do nemocnice. Vyšla som na druhé poschodie a vošla do izby. Chaz sedel na posteli a smutne hladel na Justina. Sadla som si vedľa a podala mu kávu a bagetu. Bolo vidno že je hladný. Aj ja som bola a dosť... po včerajšej noci kto by nebol pousmiala som sa.

" Nad čím sa usmievaš?" podpichoval Chaz.

" Len tak nemožem?"

" Ty možeš všetko"

Keď sme dojedli len tak sme sedeli na posteli a rozprávali sa. Zrazu začali pípať prístroje. Vedeli sme že je zle ihneď nás myklo. Postavili sme sa a hneď vošli do vnútra doktori. Vyviedli nás z izby. Chaz sa zošuchol po stene dole. Po líci mu stekali slzy. Nedokázala som ich udržať ani ja. Bolo mi ľúto Chaza. Silno som ho objala. Vyšiel doktor z izby. Zdvihli sme hlavu.

" Žial..." slzy mi začali tiecť ešte viac. Otočila som hlavu na Chaza... Mal celé červené oči a tričko mokré od ślz.... Doktor začal zasa hovoriť.