18. časť

8.4K 271 19
                                    

Otec mi zasa zobral ipad -_- ale teraz rebelujem :DDD takźe máte časť našťastie mám ešte dve napísané takže ešte máme v zálohe ;)) Strašne ďalujem za viac ako 6,000 reads je to úplne úžastné :33 myslím že sme vás dosť ponapínali tak utekajte čítať a nezabudnite zanechať náozor ;))

" Žial jeho zdravotný stav je veľmi vážny... Podarilo sa nám ho oživiť. No aj tak mu nedávame veľkú šancu na prežitie... aj keď tu stále je!" Ani Chaz a ani ja sme neudržali slzy. Nevládali sme sa ani pohnúť. Len sme plakali. Neverili sme už absolútne, že by sa mohol prebrať. Zvonil mi telefón. Na obrazovke blikalo " Nick"

N: Ahoj Ely už som pred školou

E: Nick ja som v nemocnici

N: Čo je stebou?

E: So mnou nič ale s Justinom....

N: Prosím??

E: On... Umiera...

N: To nemyslíš vážne? Kde ste?

E: V nemocnici na druhom poschodí izba 26

N: Hneď som tam

Zložila som. Chaz sa postavil.

" Kurva nie! On to nesmie vzdať!"

" On to nevzdá... a ani my to nesmieme vzdať!" postavila som sa oproti nemu.

" Je to ťažké... Ty to o Justinovi asi nevieš ale nemá rodičov. Naše mamy boli kamarátky strašne dlho. Mali vedľa seba dom. Narodili sme sa im my. Ja a Justin. Hneď od malička sme boli spolu. Vyrastali sme spolu... delili sa o všetko. 3 roky na to sa narodil Justinovi brat. Moja mama deti mať už nemohla. Chodili sme do tej istej školky. Neskôr do tej istej školy. Keď sme išli na strednú mali sme 14. Boli sme hviezdami školy. Baby sa o nás hádali,bili. V škole sme boli úplne veselý nič nás netrápilo. Neučili sme sa až tak zle. Keď sme mali 15 usporiadali sme obrovský žúr. Deň pred tým sme mali rodinnú oslavu. Tam Justin sľúbil svojim rodičom že pôjde na vysokú nech sa stane čo sa stane. Deň po tej párty sme už čakali Justinových rodičov. No oni nikde... Nevedeli sme sa im dovolať ani nič. Mali sme prísny zákaz chodiť do rodičovskej pracovne. Nesmeli sme tam ani len vstúpiť. Nechápali sme prečo. Ten deň nás to tam niak zatiahlo. Otvorili sme dvere a pracovňa bola celá rozhádzaná. Nechápali sme prečo. Uvideli sme otvorené obrovské čierne skrine. Podišli sme k nim... Uvideli sme tam zbrane. Vtedy nám došlo prečo sú naši taký bohatý. Prečo chodia hlavne v noci do roboty. Prečo sa obliekali v čiernom. Zistili sme že sú mafiáni... Moji rodičia nevedia že to viem a Justinov brat to tiež nevie"

" Justin má brata??"

" Hej..."

" A čo jeho rodičia?"

" Povedal som ti toho dosť viacej nemožem... sľúbil som to. Je to jeho najvačšie tajomstvo"

" A kde je jeho brat? "

" O Justina aj o Jaxona jeho brata sme sa starali my. Až pokým sme neodišli na výšku... Ja verím že to Justin zvládne... Mama sa nesmie dozvediet, že pil... mali by sme prúser"

" Chaz vy s Justinom chcete byť tiež mafiáni?"

" My to niak neriešime lebo máme jasné rozhodnutie..."

" a to je?"

" že áno..."

" Dobre" silno som ho objala.

" ty nenamietaš?"

" zbytočne! Obidvaja sme tvrdohlavý. Len by sme sa pohádali"

" Elysandra?" Počula som Nickov hlas.

" Áno"

" Ako je Justinovi čo sa stalo?"

" Je na tom zle... nevedia či sa preberie... " slzy mi znova začali stekať. Justin si prešiel veľa tvrdými a ťažkými vecmi... Preto sa asi sprava tak. Chaz ho pozná a verí mu.

" Má otravu jedlom a alkohol"

" Dokopy?"

" Dokopy!"

" Inak toto je Chaz, Justinov najlepší kamarát a môj priateľ"

Zoznámili sa a sadli sme si. Nick sedel na stoličke a my dvaja neviem ani prečo ale na zemi. Ležala som na Chazovi. Hral sa mi s vlasmy...

Bola som hladná a šla som si kúpiť niečo na jedenie. Vrátila som sa naspať a nikde nikdo nebol. Vošla som do izby a uvidela tam ležať Justina a vedla Chaza. Nechápala som čo sa deje. Začali pípať obidva prístroje a oni sa začali triasť. Vošli do vnútra doktori a mňa poslali von. Začala som strašne plakať . Vyšiel von doktor " neprežil to ani jeden..." Zrútila som sa na zem.

" Nieeeeeeeeee" kričala som.

" Ely Ely " obraz sa mi začal strácať. " Ely zobuď sa!" mykal so mnou Chaz.

" Chaz" hodila som sa mu okolo krku. Bola som neskutočne rada...

" Čo sa ti snívalo?" opýtal sa Nick.

" Že Justin a Chaz... zomreli" sklesla som.

" Neboj... už je dobré"

" Som strašne hladný idem niečo kupiť jesť" povedal Nick.

" Aj ja som hladný" pridal sa Chaz.

" Mám ísť s tebou?"

" Nie v pohode. Ostante tu keby niečo volajte"

" Dikí maj sa zatial"

Začal mi zvoniť telefón. Volala mi Carlena. Vyšla som radšej z izby.

E: Ahoj

C: Ahoj žiješ dlho som ťa nevidela nepôjdeme niekam?

E: Prepáč ja nemôžem

C: Prečo

E: Som tu s Chazom lebo Justin je v bezvedomí... má otavu alkohol aj jedlom

C: Tak mu treba

E: To som si myslela aj ja... ale on je na tom strašne zle... A chaz je na tom zle psychicky

C: Mám tam dojsť?

E: Nie netreba ja sa ti ozvem dneska alebo zajtra...

C: No dobre moja drž sa

E: Ďakujem maj sa

50 Shades Of Bieber (Slovakia)Where stories live. Discover now