117. Časť

2.3K 166 12
                                    


Z pohľadu Elysandry:


Musel mi ho zobrať on! Šla som do jeho pracovne ale uvidela som na stole len malí lístoček a pod ním ležal jeho telefón. Jeho heslo som nevedela takže mi to bolo dosť nahovno mať jeho telefón. Prišla smska. Bola odomňa. -rovno

Nepochopila som to ale šla som do predu. Prišla ďalšia -rovno

Znova som sa posunula dopredu a mala pred sebou velké sklnené dvere. -rovno

Otvorila som ich a vyšla von. Slnko príjemne hrialo. Prišla ďalšia smska -doprava

A tak som zabočila a šla. -rovno, rovno

Až som Justina uvidela ako stojí pri skale. 

"Prečo si mi zobral telefón?"

"Bojíš sa?"

"Čo odpovedaj mi!"

"Fajn daj mi ruku."

"Si v poriadku počuješ ma?!"

Vytiahol mi telefón z ruky a položil ho na dva uteráky. "Daj si dole aspoň niečo,"

"Čo ideme skákať?!"

"No pomo, šup." Chytil len mojho trička a pretiahol mi ho cez hlavu. Justin mal na sebe len boxerky. Zahákol prsty o gumu legín a ťahal ich dole. Pozrela som sa dole.

"Je to bezpečné?"

"Malo by byť." Že sa pýtam... V živote by niečo takéto neurobil keby to nebolo bezpečné.

"Ako vieš?"

"Alesandra mi to vypočítala."

"Kto je Alesandra?"

"Volal som sňou ráno."

"Počkať ona počítala, že či možeme skočiť."

"V podstate áno... Ale mali by sme sa viacej rozbehnúť." Mala som na sebe moje ulúbenú podpsenku a nechcela som si ju zničiť.

"Počkať dám si radšej tričko," zobrala som si ho a obliekla. Potom som si odopla podprsenku a stiahla si ju.

"Možeš aj bez toho trička."

"Nie,..." Pokrútila som hlavou a natiahla ruku k Justinovi. Rozbehli sme sa a skočili. Bol to hrozný no zároveň aj super pocit. Mala som pocit akokeby umieram a pácham samovraždu. Bol to naozaj hnusný pocit ale cítila som sa úplne voľne. Chytila som si nos a padla do vody. Trocha to bolelo ale nič hrozné. Balá som sa aby som sa nedotkla dna ale našťastie nedotkla. Hneď som sa zadýchaná vynorila a Justin chvíľu po mne. Ešte chvílu som bola zadýchaná z toho adrenalínu. Justin priplával blízko mňa. Natiahla som sa k nemu bližšie a pobozkala ho. Doplávali sme k prehu bol tam však piesok. 

"Toto kurva nieje dobrý nápad." Zamrmlal Justin.

"Jeb na to a buď opatrný!" Bozkával ma na ústa a cez mokré tričkohladil moje prsia. Palcom dráždil moje bradavky a ja som mu pomaly vzdychala do úst. Bol dosť opatrný a ja som sa snažila takmer nehýbať. Vytiahol z boxeriek svoj úd a mne stiahol nohavičky. Nemohol si pomocť ani rukami kedže boli od piesku. Justin je však profík... Haha... A tak do mňa hneď poriadne vrazil. Snažil sa byť čo najopatrnejší a ja som sa snažila hýbať čo najmenej. 


Vrátili sme sa naspäť a ja som spravila niečo k večeri. 

"Obleč sa,"povedal mi. Nechápala som trocha kedže najradšej by bol keby chodím len takto v spodnom prádle a mala som aj tričko prehodené cez to. Ale tak som šla do izby a hodila na seba kraťase a kardigan. Vrátila som sa naspäť do obývačky a Justin ma hneď schmatol za ruku a ťahal von. Za domom stálo niečo ako automotorkoštvorkolkomutant a vyzeralo to, že to asi ide dosť rýchlo. Bola som úplne nadšená. 

"Tu máš prilbu." Podal mi ju a ja som si ju nasadila na hlavu. Sadli sme si a Justin sa natiahol. 

"Ty ma rád, pútaš." Zasmiala som sa.

"Akýmkoľvek spôsobom."

"Si zvrhlík."

"Samozrejme, že som."

"Môj zvrhlík."

"Jedine tvoj." (Áni urývok z fifty ale naprosto ho milujem🙏😂🙌)

Zasmiala som sa a Justin hneď naštartoval. Bola noc a všade bola tma. Zrazu sa rozsvietili svetlá a mne to na chvílu vypálilo zrak až po chvíli som začala vidieť. Justin tohi mutanta hneď rozbehol a tak sme hneď vyrazili. Neviem ako rýchlo sme šli ale naozaj to šlo dosť rýchlo. Dosť to nadskakovalo alebolo to niečo úplne super. Nevedela som kde sa mám skorej pozerať. Toľko krásy pohromade som naozaj nevidela. Na jednej strane jazero na druhej hory. Zastali sme niekde. Justin sa odopínal a tak som sa snažila aj ja ale bolo to až moc komplikované na mňa... Ehm. Justin videl, že sa stým trápim a tak sa načiahol a pomohol mi. Navyše som nič cez tú prilbu nevidela. Konečne som si ju dala dole. Neviem prečo ale bola som dosť zadýchaná. Asi z toho adrenalínu. Vyšla som z auta a uvidela prenádherný výhľad. Justin sedel, na dajmetomu že kapote a ja som si sadla k nemu. Pritulil si ma k sebe.

"Z teba sa stáva normaĺny romantik."

"Naozaj ma chceš teraz provokovať?"

"Ja nejaký čas kedy môžem?"

"Ehm... Prozmýšlam, nikdy!" 

"Ale no." Opierala som sa o Justina a len tak sme tam pozerali na tu čiernu oblohu. Až dokým....



😋😋 😁 ďalšiu časť pridám keď dáte 100 votes a 18 komentárov a strašne chcem poďakovať za tak nádherný koment úplne ma dojal 🙈🙈🙈 strašne ti ďakujem simička🙈💟💟🙈 tvoj komentár mi vynahradil 1000000000 ďalších komentárov🙈💕💕

50 Shades Of Bieber (Slovakia)Where stories live. Discover now