50 Shades Of Bieber (Slovakia)

135. Časť

Z pohľadu Elysandry:

Objala som Chaza a snažila sa ho upokojiť.
"V stredu ma pustia, pojdem niekam na dovolenku."
"Dobre," prikívla som," závidím ti."
"Myslím, že my nieje čo závidieť."
"V tejto situácii asi fakt nie ale more je vždy more a myslím, že tam budeš mať aj vela jedla takže je ti čo závidieť!"
"Hahah," zasmial sa.
"Jedlo je vždy najprednejšie. Keď o ňom tak hovoríme som neskutočne hladná."
"Utekaj domov, Ely, neviem čo by som bez teba robil."
"A čo ja bez teba." Objala som ho a dala bozk na čelo. "Drž sa mi, zajtra som tu opäť."
"Papa," zakýval mi.
"Ely?"
"Áno?"
"Ja to nezvládnem cez noc...." Znova sa mu natlačili slzy. Privrala som naspäť dvere a prešla k posteli kde si sadla. Chytila som ho za ruky a začala svoj monológ, " Chaz, všetko sa deje z nejakého dôvodu. Stalo sa to a tak sa to stalo. Ak to bude chcieť osud spojí vás naspať ako mňa a Justina. Ak nie tak si nájdeš niekoho lepšieho, kto si ťa bude viacej vážiť, ctiť a neurobí taku chybu ako ona. Chaz nerob zo seba starého starca. Len si trocha uvodom či to všetko už nebol stereotyp... Možno to vážne bola láska ale boli ste spolu strašne dlho a ani raz ste sa na mini hádky nepohádali. Možno je to naozaj super, že to takto je." Teraz som si niečo uvedomila.
"Mala by si ísť za Carlenou."
"Presne na to som myslela! Dpč! Utekám! Papa. A budeš ok však?"
"Už áno! Ďakujem pa!" U Chaza som vola chvílu. Rýchlo som vybehla von a snažila sa ju nájsť no bolo to asi beznádejné. Skúšala som sa jej dovolať no nešlo to. Nechala som jej milion odkazov a správ... Celá smutná a sklamaná som si šla aspoň pre kávu. Neďaleko som zbadala Justina. Asi je na nejakom pracovnom stretnutí. Kúpila som si kávu a prešla rovno uličkou kde bol aj Justin lebo inak by som sa nedostala k autu. Sŕŕkla som si z kávy, ktorá ma príjemne zahriala. Prizrala som sa do okna kaviarne a skoro mi vypadol pohár z ruky. Prečo kurva Justin sedí s Carlenou v kaviarni? Vobec som nevedela čo mám robiť či tam naskákať alebo čo... Rozhodla som si radšej premyslieť čo spravím... Pojdem domov pekne a tam si všetko rozmyslím...

Ako náhle som prišla domov mala som sa chuť vrátiť naspäť či ma oči neklamali... Ale naozaj to bolo ona a on! Podla jej oblečenia z dneška som si ju pamätala. Osprchovala som sa a čakala kedy Justin príde... Mala som na sebe saténové kraťase a tenké tieločko a na vrchu prehodený župan. Bola som úplne v strese ako mi to vysvetlí, bála som sa či ma nepodvádza s ňou veď som sa sňou ani len neporozprávala. Sedela som na sedačke a nedočkavo sedela. Konečne som počula cinknúť výťah. Justin vošiel do haly a pozrel sa na mňa.
"Čo sa deje?"
"Čo si robil s Carlenou?"
"Kedy?"
"Ako to myslím kedy? Ono to bolo viacejkrát?"
"Elysandra, sadni si."
"Nie nesadnem! Vysvetli mi to."
"Zavolám Carlene nech ti to ona sama vysvetlí..."
"Ja to chcem počuť od teba!"
"Nie, bude to lepšie od nej, ak tak by ste sa mali porozprávať si na ňu dosť hnusná."
"Justin nemáš horúčku? Ona podviedla Chaza s mojim bratom a ty si jej ešte zastávaš?"
"Elysandra, prosím ukludnudni sa!" Justin vytočil číslo na Carlenu. "Ahoj...dojdi ku nám domov... Nie... Hej... Všetko!... Aj to!...nie, už nie!... Mala by to vedieť... Dobre,"
"Čo by som kurva mala vedieť?
"O desať minút je tu Carlena, idem sa osprchovať."
"Justin ale veď..."
"Čakaj na ňu."
O pár minút tu Carlena bola.
"Ahoj," pozdravila som ju a ukázala aby si sadla na gauč oproti.
"Ahoj, Elysandra..." Málokedy mi povedala Elysandra... Chýbalo mi to jej Ely... Justin mi tak povie len keď je napitý ale ona mi tak hovorila stále...
"Prosím nezdržuj a rovno mi všetko povedz."
"Ja neviem ani kde mám v podstate začať... Začalo sa to asi tým ako ste oznámili, že ty a Justin chcete spolu bývať. Začala som si niečo uvedomovať... Že som s Chazom už veľmi dlho ale niak sme sa akokeby nevedeli ešte odsamostatniť... Potom prišlo vaše zasnúbenie potom čo sa stalo to s Chazom a bola som rozhodnutá, že to už to nejde. Boli sme v tom istom kolobehu v kuse zvyknutý na seba. Stále len to isté. Chcela som zažiť niečo nové! No a potom to prišlo. Neskutočne ma začal bolieť žalúdok... Moja rakovina sa šírila ako vietor. Nechcela som to nikomu povedať! Nechcela som žiadnu lútosť a tak som sa rozhodla obrátiť na Juston. Celý čas mi pomáhal a prisahal mi, že nič nikomu nepovie preto ťa prosím aby si sa na neho nehnevela máš právo na mňa... Zajtra ma čaká chemoterapia... Je veľmi malá pravdepodobnosť, že prežijem. Ak sa mi nepolepší, už to lepšie nebude."
"Carlena!" Objala som ju a plakala. Strašne ma bolelo to čo som jej ja spravila! Ako som jej ja ešte ubližovala vobec som nevidela ju!
"Prepáč mi to prosím prepáč!"
"Aj ja sa ti veľmi ospravedlňujem."
"Ja nedovolím aby sa ti niečo stalo, rozumieš? Nedovolím to!"
"Ely, ja ti nechcem ani povedať pravdu ak to bude zlé..."
"Lenže ty mi ju povieš! Pretože obe vieme, že to zlé nebude!"
"Elysandra, strašne si mi chýbala."
"Aj ty mne, zlatino! Ja ťa už nikdy neopustím je mi to ľúto! Ľúto! Strašne! Ty si ma potrebovala a ja som sa ti obrátila chrbtom ale to si ty v živote neurobila! Strašne ma to mrzí!