Nezabudni na mňa

1. Helen - 2000

13.03. 2000

Milý denníček,

Prešiel mesiac čo som sa ozvala naposledy. Za ten mesiac som si prešla menším psychickým zrútením a pocitom menejcennosti. Už takto ďalej nevládzem. Je choré, čo sa mi v živote deje. Nie je fér, že sa to deje mne.

Vždy som si myslela, že ma Boh trestá za niečo, čo som ani neurobila. Mala som pocit, že pre mňa nemá zľutovanie a že si to jednoducho zaslúžim. Za sedemnásť rokov mojej existencie som sa naučila, že ak sa vo svete deje niečo dobrého, tak ma to obrovským oblúkom obíde a ostanú mi zvyšky. Takže vždy, keď som sa dostala do nejakej rodiny, tak som si postupom času a veku prestala robiť ilúzie o šťastnej rodine a o tom, že konečne budem mať domov. Vedela som, že v tej rodine som len na určitý čas a že potom poputujem späť do Bostonu.

Opäť som raz zakotvila v bistre u Jeffryho. Hneď po škole a roztlieskavaní som tam išla. Čakal na mňa a bol trocha netrpezlivý. Už pochopil, že nemá cenu snažiť sa o rozhovor či o láskavý prístup. Našťastie ho to už prešlo a došlo mu, že nemám záujem o niečo také. Ani neviem ako to mám prijať. Ako mám prijať niečo, na čo nie som zvyknutá? Je to pre mňa ťažké.

Mám veľké novinky! Už mesiac prespávam ako taký bezdomovec v bistre. Viem, že Jeffrey sa tu už k večeru neukáže a tak po záverečnej poupratujem a zašijem sa vzadu na gauči. Nie je to nič moc, ale do detského domova sa už vrátiť nechcem. Mám tam už len pár vecí, ktoré na mňa čakajú u vrátnika.

Dnes som znova volala na linku pomoci. Tak trochu som sa aj tešila na rozhovor s Bertou. Zvykla som si na ňu a bola to veľmi príjemná žena. Ale to už viem dávno. No stále mi v hlave behajú otázky ohľadne tej žienky. Koľko má rokov? Kde býva? Má rodinu? Volá sa vlastne Berta alebo si to meno len vymyslela?

No ale k dnešnému hovoru. Chcela som sa len vyžalovať z toho týždňa, zo školy a tak. Berta celú situáciu pozná a už vie ako má reagovať. Mala som totiž na výber. Buď by som zavolala alebo rovno skočila pod auto, vlak či z mosta, no rozhodla som sa zavolať. Ešte šťastie, že Jeffreymu nie sú výpisy za telefón divné, no linka pomoci je zadarmo, takže možno to ignoruje. Vypíše sa mu vlastne, že som tam volala? Neviem, pretože sa o tom zatiaľ nikdy nezmienil.

Bola som pripravená na jej hlas, na jej milé slová a pochopenie. Namiesto toho som započula ich naučenú frázu v mužskom prevedení. Nemôžem povedať, že to nebol príjemný hlas, no nebola to Berta. Nemala som veľmi záujem zhovárať sa s niekým iným a hlavne novým. Čo tam ten človek vlastne robil? Kde bola Berta?!

Ten muž bol pravdepodobne nováčik, pretože sa ma opýtal, či sa neplánujem zabiť. Veľmi mi nepomohol, no keď povedal, že Berta dnes odišla skôr a ja som rozhovor nutne potrebovala, tak som mu dala šancu. Mal príjemný hlas, takže to bol jediný dôvod, no dúfam, že nabudúce dvihne Berta. A dobre, páčil sa mi jeho prístup. Opýtal sa ma na môj deň a dostali sme sa len k môjmu baletu, z ktorého bol prekvapený. Nerada to priznávam, no ten krátky rozhovor mi pomohol. Aspoň na chvíľu som zabudla na môj život a padlo mi to vhod. Dokonca mi poprial dobrú noc a to, ako dobre vieme, som nepočula už niekoľko mesiacov. Bolo to príjemné. No ale keďže som sa vyžalovala tomu pánovi, tak na dnes už končím.

Snáď zajtrajšok bude ten deň, na ktorý tak dlho čakám!

Hlavne sa nevzdávaj! 

 H.