Nezabudni na mňa

16. Vilma - 2006

Zložila som telefón a sadla som si na gauč. Oli ma vymenil za nudný večierok , na ktorý ani len nešiel s Helen.

Začínala som pociťovať menšiu krízu. Cítila som, že ma niečo trápi, ale nedokázala som to identifikovať. Len traja ľudia mi dokázali pomôcť a neboli po ruke. Helen som otravovať nechcela, keďže mala toho sama veľa a Oli bol na večierku. No a pán Víno s pani Cigaretkou boli mojou poslednou možnou záchranou. Pred tým som sa rozhodla zavolať rodičom.

,,Ahoj pokladík," začala mama a po týchto dvoch slovách som si uvedomila, že mi domov chýba.

,,Ahoj mami. Ako sa máte?" posadila som sa na gauč a prišlo mi smutno.

,,Počkaj drahá, dám ťa na reprák nech ťa počuje aj tvoj otec," chvíľu to tam šušťalo a potom som počula už oboch.

,,Ahoj Vilma! Ako sa darí mojej úžasnej novinárke?"

,,Ahoj oci. Darí sa mi veľmi dobre. Stále píšem tie isté články a dokonca mám asistenta," pochválila som sa a mám pocit, že v tej chvíli boli na mňa obaja hrdí.

,,Každý tvoj článok si odkladáme a tvoja matka ich každému ukazuje. Dnes nemáš rande?"

,,Nie oci. Už som dlhšiu dobu nebola na rande."

,,Takže už si našla svojho pána dokonalého?"

Ach jaj, zas o tom istom. Moji rodičia sa báli, že ich jediná dcéra si nikdy nikoho nenájde.

,,Ešte nie, ale pracujem na tom. Máte sa dobre? Ani si neviete predstaviť ako veľmi mi chýbate."

,,Aj ty nám srdiečko. Máme sa dobre. Tvoja matka má úspešné kvetinárstvo a ja si stále hľadám robotu. Chodím zatiaľ vypomáhať do centra pomoci a páči sa mi tam. Ako sa majú tvoji kamaráti?"

,,Tak trochu sa pohádali, ale inak sa majú dobre. Oli vyriešil ďalší veľký prípad a Helen už vie o svojej minulosti."

,,To je skvelé! Každý vzťah si musí prejsť hádkami a ver, že nás s tvojim otcom zakaždým zachránili hádky. Vilma, žiaden vzťah nie je dokonalý," začala matka a vedela som veľmi dobre čo bude nasledovať.

,,Ja viem mami, ale vy s ockom ste spolu tak dlho a ste spolu tak šťastní a aj po toľkých rokoch sa stále milujete," hovorila som závistlivo. Oni boli mojou inšpiráciou na dokonalé manželstvo. Helen s Oliverom na dôkaz trojmesačného zamilovania sa.

,,Ale nie vždy to bolo ľahké. Tvoju matku milujem a tak to navždy ostane. Vážne sa nič nedeje?"

,,Nie oci, som v poriadku. Už musím končiť. Ľúbim vás," poslala som im bozk a hovor som zrušila. Niekedy som mala pocit, že snívam o vzťahu, ktorý ani neexistuje a ak ho aj niekto má, tak ja ho mať nemôžem. Čo ak bolo mojím osudom byť sama?

Zapla som si nahlas hudbu a začala som si pratať v obývačke. Povyhadzovala som kopu starých časopisov, kopec pochutín po záruke a už som mala dosť. Objednala som si pizzu a šťastnejšia som vari už ani nemohla byť. Teda mohla, keď som započula zvonček. Rozbehla som sa ku dverám ako zmyslov zbavená a v ruke som držala drobné.

,,Čo ty tu robíš?" prekvapene som sa dívala na Kaleba s mojou pizzou v ruke. Vyzeral úchvatne a usmieval sa. Na sebe mal čierny rolák, rifle a kabát mal v ruke. Mohol vari vyzerať ešte lepšie?

,,Aj ja teba veľmi rád vidím. Prišiel som na návštevu," chcel vojsť dnu, no vošla som mu do cesty.

,,Nik ťa nepozval," namietala som a pohľadom som skúmala tú krabicu. Nemohla som dovoliť, aby tá pizza vychladla. ,,A toto je asi moje," vytrhla som mu ju z ruky a on sa vôbec neprekvapil.