,,Tu môžeme vidieť krásnu a hlavne prerobenú novú kuchyňu. Myslím, že pani manželke sa určite bude páčiť," hovorila som s obrovským úsmevom na tvári a túžila som tento dom predať. Dom sa nachádzal v celkovo dobrej štvrti a ukazovala som ho už asi tretej rodine, no mal otrasných susedov, čo si všetci záujemcovia hneď všimli.
,,To áno ale prepáčte, odkiaľ ide ten hluk?" mladý muž sa všade obzeral a ja som zavrela okno.
,,Asi len susedia niečo oslavujú," nahodila som miliónový úsmev a presunula som sa do obývačky, keď mi zazvonil telefón. Bol to Kaleb. ,,Prepáčte, toto musím vziať," presunula som sa na chodbu a bola som veľmi zvedavá o čo ide.
,,Počúvam Kaleb. Ide o Vilmu? Nemám veľa času," chcela som šepkať, no nedokázala som prekričať tú hlasnú hudbu.
,,Budem stručný a rýchly. Môj otec ti poobede zavolá a prijme tvoju ponuku. Ten kšeft je tvoj, no má to jeden háčik, máš veľmi silného soka, ktorý si na ten pozemok brúsi zuby," varoval ma a ja som mávla rukou, akoby ma mohol vidieť.
,,Pane Bože, to je úžasné! A o tú ženskú sa postarám, pretože poznám najlepšieho právnika v meste."
,,Lepšieho ako jej právnika? Vzala si na svoju stranu Olivera."
,,Čože?" ostala som prekvapená a nepáčilo sa mi to.
,,Slečna Brindová, odchádzam! Nemám záujem bývať vedľa tak hlučných a psychopatických susedov! Tešilo ma!" znel dosť nahnevane a rozrušene.
,,Počkajte! Ukážem vám iné domy," snažila som sa ho presvedčiť, no márne. Skôr ako som za ním vybehla pred dom, bol už vo svojom aute a mieril preč.
,,Kaleb, ďakujem ti za informáciu. Idem si hľadať právnika," bola som podráždená a mala som chuť zažalovať tých susedov. Ak ten dom chceli oni, tak si ho kľudne mohli kúpiť. Ale odlákať mi ďalšieho klienta bol už vrchol drzosti.
,,Je na súde. Maj sa," zložil a ja som si nastúpila do auta a mierila som na súd. Nejaká sviňa ma predsa nepripraví o môjho právnika. Oli je môj priateľ a to, že je právnik je len bonus pre mňa.
O niekoľko dlhých minút som prišla pred budovu súdu, v ktorej som si myslela, že bude. Obvolala som pár ľudí a dnes tu bol Oliho najobľúbenejší sudca, takže bol rozhodne na tomto súde. Vošla som do budovy a rozhodla som ho počkať hneď pri vchode. Nechcela som narušiť žiadne pojednávanie alebo prekaziť jeho schôdzku.
,,Prepáčte slečna, no novinári musia čakať vonku," pricupitala za mnou nejaký staršia pani a ja som sa zľakla.
,,Nie som novinárka, len čakám na svojho priateľa Olivera Morisona," s úsmevom som jej vysvetlila a rozopla som si gombík na kabáte.
,,Práve si dali prestávku. Nájdete ho na prvom poschodí, prvé dvere vpravo," milo mi oznámila a ja som sa tam vybrala. Čo ak som bola novinárka a týmto spôsobom by som mohla nahliadnuť do nejakého prípadu? Ani si len neoverila moju totožnosť. Teda, našťastie, pretože statusom priateľka som sa už pýšiť nemohla.
,,Tak pani Cooperová, je to dosť neisté, takže sa musím ešte raz opýtať, či mi v ničom neklamete," pýtal sa nejaký muž a Oliver to rozhodne nebol. O rozvode Cooperovcov som čítala ráno v novinách, no netušila som, že Oli bude zastupovať jednu stranu, keďže sa na rozvody nemohol špecializovať.
,,Už som vám povedala, že nie!" vyštekla naňho a ja som si zapla nahrávanie.
,,Keď opäť vojdeme do miestnosti, tak predvoláme vášho kaderníka. Viete mi na sto percent zaručiť, že bude vypovedať v náš prospech?" uisťoval sa starší pán a znel trocha ustarostene.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Nezabudni na mňa
Romantizm,,Chcel som ti dať to, čo si pred tým nemala. Chcel som ti dať šťastný život i za cenu, že ja v ňom už nebudem mať žiadnu rolu. Že budem niekto neznámy, možno len vedľajšia postava." Helen nemala šancu prežiť krásne detstvo a milujúcich rodičov nik...
