5. Helen - 2006

15 2 0
                                    

Vošla som do svojho bytu a hneď som tašky s nákupom položila na stôl v kuchyni. Bývala som v trojizbovom luxusnom byte so svojim priateľom. Mala som prácu, ktorá ma bavila a musím povedať, že som prežívala maximálne šťastie. Bola som v šťastnom a láskyplnom vzťahu a svojho partnera som milovala.

Na linke som si našla odkaz od Olivera. Vždy mi nechával odkazy, na ktorých som už bola závislá.

,,Daj vychladiť šampus, mám obrovské prekvapenie! Teším sa na teba večer," po týchto slovách som sa usmievala ako krava. Stále som ho milovala tak veľmi ako na začiatku.

Mala som v pláne mu zavolať a zistiť o čo sa jedná, no predbehol ma. Na telefóne sa rozsvietilo jeho meno a ja som dvihla.

,,Ahoj láska," začal a ja som sa roztápala.

,,Ahoj. Kedy ťa mám čakať?"

,,Prídem okolo piatej. Máme šampus?"

,,Určite áno. S Vilmou sme snáď všetky nevypili," zasmiala som sa na tej predstave a vyšla som na balkón. Tú krásnu blondínku som videla prechádzať cez cestu a mávala som jej. ,,Och a aby sme nezabudli, dnes prídu na večeru tvoji rodičia. Pozvala som ich na pol siedmu, takže s Vilmou spravíme asi čínu," navrhla som a dúfala som, že nemusíme ísť na nákupy.

,,Skvelý nápad. Príde aj babička. Všetci sa na teba už tešia. Musím končiť, mám jeden prípad. Len som chcel počuť tvoj hlas. Ľúbim ťa," povedal tak úprimne a láskavo až som si to chcela nahrať.

,,Teším sa na teba miláčik," poslala som mu bozk a už som išla otvoriť vchodové dvere Vilme.

Opierala som sa o zárubňu a s obrovským úsmevom som ju čakala. Kým vyšla po schodoch, tak nebola nadšená, no nemala na výber. Na sebe mala šaty a dlhý kabát bol už dávno rozopnutý. Objala ma, pobozkala na líce a išla sa posadiť do kuchyne na barovú stoličku.

,,Nechcete sa presťahovať? Neznášam tie schody," odpila si z vody a vlasy si dala do copu.

,,Blázniš? Tento byt milujem. Je priam dokonalý," porozhliadala som sa po perfektom trojizbovom modernom byte a opäť som sa doňho zamilovala.

,,Aj Oliver?"

,,Určite áno. Vie čo pre mňa tento byt znamená a sme tu ako doma. Sťažoval sa ti?" zhrozila som sa a otvárala som fľašu vína.

,,Nie, len sa pýtam. Čo máš nového v práci? Nejaké nové projekty či spolupráce?" vyzvedala a obom naliala červené víno do pohára.

,,Ešte dokončujem staré návrhy a koncom leta začnem prijímať nových klientov. Čítala som tvoj posledný článok a bol skvelý. Je fascinujúce ako sa vieš hrať so slovíčkami. Takže pripíjam na moju najlepšiu kamošku," štrngli sme si, odfotili sa a začali sme pripravovať čínu.

,,Čo keby sme zajtra skočili na jednu výstavu? Mám o nej napísať článok a bolo by fajn, keby sme tam šli spolu. Ide o výstavu fotografií a tuším aj aktov. Bude to zábava a naplánovaný je i candy bar," prehovárala ma a ja som sa zasmiala.

,,Veľmi rada," mrkla som na ňu a opäť som očkom pozrela do receptu. Zdal sa mi príliš komplikovaný. ,,Asi tú čínu predsa len objednám. Ideme na terasu?" vzala som aj fľašu a premiestnili sme sa tam.

Terasu som zbožňovala. Z paliet sme si urobili posedenie, nechýbal stolík, rastliny a kopec svetielok. Oprela som sa o stenu a keď Vilma vytiahla cigaretu tak som jej ju hneď vzala.

,,Povedali sme si, že prestaneme," vyhodila som ju von a ona zapaľovač odložila.

,,Nie je to tak jednoduché ako sa zdá!" pohár vypila na ex a hneď si aj doliala. Zababušila sa do deky a čiapku si potiahla na uši.

Nezabudni na mňaTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang