Nezabudni na mňa

24. Oliver - 2006

Bol piatok ráno a ja som už nevládal. Šéf ma stále naháňal kvôli robote a ja som mal chuť skryť sa niekde a najbližší mesiac odtiaľ nevyliezť. Dokonca som mal nákupnú horúčku, pretože som nechcel na nikoho zabudnúť a každému darovať niečo originálne.

,,Máte všetko pripravené? Ten súd chcem vyhrať ešte pred sviatkami," náhlila ma Erin a môj šéf Herold len ticho sedel a počúval.

,,Neviem sa dovolať sudcovi. Písal som mu maily, volal som sekretárke, no mám smolu. Myslím, že ten súd bude len po sviatkoch."

,,Čo ste to povedali?! Ja asi len zle počujem!" rozčúlila sa a zazerala po mne.

,,Upokojme sa," pre istotu zazrel po mne aj šéf. ,,Vyriešime to. Naša protistrana stále nemá právnika, takže sme na tom stále dobre. Lepšieho ako je tuto Morison aj tak nezoženú," pobúchal ma po ramene a ja som mlčal. ,,Už vieme proti komu ideme?"

,,Áno, proti Helen," povedal som hrdo a on sa prekvapil.

,,Proti tvojej Helen? Si normálny? Ak vyhrajú, tak to môže vyzerať tak, že si to naschvál prehral!"

,,Ja viem, no nie je šanca vyhrať," vysmial som ich nápad a oni zvážneli.

,,O čom to hovorí, Herold?!"

,,Morison!"

,,Ani ten najlepší sudca neschváli tento projekt. Ani ten najlepší sudca nedá právo na kúpu toho pozemku vášmu projektu. Helen to chce na dobrú vec, no vy chcete zničiť tú prírodu a premeniť to na luxusný hotel."

,,Ty si mu to ešte nepovedal?"

,,Nechcel som, no je na to už čas. So sudcom sa dohodneme. Podstrčíme mu obálku a tvoja Helen sa môže snažiť koľko len chce, pretože prípad prehrá."

,,S tým nechcem mať nič spoločné! Odmietam vyhrať prípad vďaka úplatku," desil som sa toho a vôbec sa mi to nepáčilo.

,,Oliver, je to aj pre tvoje dobro. Klienti sa k tebe budú hrnúť a ty ich budeš odmietať pre nedostatok voľných miest. Je to výhodné pre obe strany," snažil sa ma nalákať na peknú predstavu, no nenaletel som mu. Akoby som sa potom mohol na seba pozrieť do zrkadla? Čo by som to bol za človeka?

,,Hovorím nie. Budete si musieť nájsť niekoho iného," postavil som sa a pani Scottová na mňa šokovane pozerala.

,,Zabudli ste na peniaze, ktoré som vám sľúbila?"

Helen ma pred rokmi asi v náš druhý telefonát požiadala, aby som bol slušný, čestný právnik a aby som pomáhal tým menej šťastným. Sľúbil som to jej aj sebe a niekoľko rokov som sa tým aj riadil.

,,Som čestný človek a preto hovorím nie."

,,V tom prípade máte padáka!" postavil sa a snažil sa vyzerať drsne, no nešlo mu to. Alebo ma chcel vystrašiť?

,,V poriadku. Cez víkend si vypracem kanceláriu. Dovidenia," mávol som im a s hlavou hore som vypochodoval von z budovy.

A teraz po dlhých rokoch som bol bez práce. Čo na to povedia rodičia? Čo na to povie babička s Vilmou? A čo moja Helen?

Nevedel som kam mám ísť, no sám doma som byť nechcel. Rozhodol som sa, že zájdem na kávu do kaviarne a Kalebovi som napísal správu, že ich budem obhajovať, aj keď to podľa všetkého nemalo zmysel. Peniaze mali obrovskú moc a ten kto ich mal, získal všetko.

,,Som rád, že si prišla," hovoril som Vilme, keď si vyzliekala kabát a sadali si oproti.

,,Popravde som rada, že si volal, pretože som potrebovala vypadnúť z tej kancelárie. Ako sa máš? Akoto, že nie si v robote?"