Boys ask, Girls answer ✅

Škola

Jane

September, spájaný s príchodom do školy, aj mňa taký jeden čakal, na strednú. Popravde som sa netešila, veď predsa druhýkrát ísť, na rovnakú školu, stretnúť šibnutú Moniku, učiť sa a tak celkovo škola a internát. Jediný na koho sa teším, je moja najlepšia kamarátka Amy.

Pekelné balenie na týždenný pobyt, niekoľko dlhých dní predtým a rodičia mi už riadne liezli na nervy. Veď to poznáte. Mamy plačú už týždeň dopredu, a otcovia sa celý čas strachujú. Ovešaná ako vianočný stromček, som sa teperila na druhé poschodie a niekoľkokrát sa skoro rozliala na schodoch. Toto obdobie úplne „milujem" a nemôžem sa dočkať prvého týždňa školy.

Nick

Cítil som sa svieži a pripravený ísť do novej triedy. Smradi štvrtáci mi odišli a nový prišli. Síce to nie sú prváci, lebo tých si zobrala Grace, ale mne ostala 2. C, lebo ich triedna ochorela. Ja som jej veľa krát hovoril, že má cvičiť, nie ona bude radšej žrať. Ako nie že by bola pri sebe, ale energeťaky a cigarety zanechajú na človeku stopu. Ale komu niet rady tomu niet pomoci. No nič idem pripraviť nejakú tú posratú úvodnú reč, lebo bez toho asi tí študenti neprežijú. Poviem tam, že teší ma, že som ich nový triedny, že hádam tento rok zvládneme a tieto okecávačky.

Jane

Konečne som na izbe. Tento rok som na izbe s ďalšími dvoma babami. Minulý rok som bola iba s Amy a tento rok som s ňou a ešte s jednou babou, ale neviem kto to je som zvedavá s kým, hlavne nie s Monikou. Amy mi napísala, že príde neskoršie tak nech nechám odomknutú bunku. Pri mojej deravej hlave skôr na to zabudnem, ale teraz mám väčší problém. Internát konečne našiel sponzora na nové skrinky, lenže tie sú extrémne malé a neviem ako tam všetky moje veci pomestím. Moje veľké problémy preruší otváranie dverí. Amy to nebude, veď tá povedala že príde pozdejšie.

„Ahoj" hneď ako som začula ten hlas sa mi uľavilo, že to nie je Monika, ale Jessica. Keď som ju uvidela chcela som ju objať, ale nemala som ako. Tiež bola ovešaná ako ja, ale mala viac vecí ako ja. Už som ju videla ako nadáva, že to nemá kam dať. „Jes mám vlastný stôl. Konečne." „Veľmi sa neteš. Neviem ako všetky tie veci zmestíš do skrine, mne to ledva vošlo." „To si robíš srandu. Kde to ja všetko dám."

Na jej výraze som sa musela začať smiať. Takto naša konverzácia pokračovala ešte hodinu. Stihli sme sa obidve vybaliť a ja som ešte pomohla Jessie natrepať veci do skrine. Potom sa Jessica vyvalila na posteľ a ja som išla naproti Amy, že jej aspoň pomôžem s vecami ak príde nabalená ako my s Jessicou.

Keď som kráčala po schodoch započula som ľubozvučný mužský hlas. Pripomína mi hlas telocvikára. Nikdy som ho nevidela, lebo minulý rok sme mali telocvikárku. Možno je pekný a možno ho videla Jessica, lebo tá videla a počula všetko. Ale čo by telocvikár robil na internáte? No nič idem za Amy.

Nick

No super mám aj dejepis ako väčšiu chujovinu mi dať nevedeli, ale tak aspoň budem mať väčší kabinet na spodnom poschodí, aspoň nebudem musieť čakať kým prejdú žiaci. Tak aspoň niečo. Musel som ešte odbehnúť na internát pre nejaké papiere či pre čo no hrôza.

A teraz sa pripraviť na nových smradov, s ktorými budem zase preberať to isté ako každý rok. Aj tak im to bude na hovno. Dejiny. Kondičku potrebujú nie dejinami sa zaoberať. No som zvedavý ako budú vyzerať. Nejdem sa zaoberať blbosťami už je veľa hodín a ak zajtra nevstanem zdeptá ma riaditeľka ale aj Grace, lebo oni dve nič iné nevedia, len deptať. Zato, že som riaditeľku odmietol si to neustále vybíja a jej najlepšia kamarátka robí to isté. Fúha radšej idem, lebo tá predstava ako tam obe stoja no nie. Idem ešte do sprchy a potom pôjdem spať, som uťahaný ako pes.

Jane

Bože ráno. Jessicu sme museli budiť, lebo ona má nastavený budík, ale dobudíme sa naň my. A aby toho nebolo málo nastaví si ho vždy hodinu dopredu. No nič teraz tá ťažšia časť, aké šaty si zoberiem. Mám žlté, modré a aj ružové, ale asi si zoberiem modré a dám si rifľovú bundu na to. Vlasy si rozpustím, alebo radšej nie, lebo mi budú padať pri čítaní After a to nenávidím. Amy mi hovorí nech si ich rozpustím aspoň budem krajšia, a že aspoň jeden deň nemusím byť knihomoľ. *o 15 minút* No konečne sme oblečené. Kým sa Jessica namaľovala a Amy učesala ja som strácala nervy, lebo som si myslela, že budeme meškať. Ale stihli sme. Amy má čierne šaty s rukávmi a Jessica tmavomodré bez ramienok. Brr, jej bude zima, lebo svieti slnko, ale fučí.

Ako pozerám v škole sa nič nezmenilo. Lavice sú rovnaké steny tiež, nič nové. Som zvedavá koho dostaneme za triedneho alebo triednu. Dúfam, že nie zástupkyňu, lebo tej hrabe na maják, ale, že riadne. Síce nás učí matematiku, ale tak ešte ju dostať za triednu no to nie. „Hrabe ti?!" skríkla som na Moniku, lebo ma naschvál obliala vodou, alebo niečím podobným. „Sorry to bolo omylom. Nemáš prekážať šprtka."

Amy ma držala nech jej niečo nepoviem, ale tak ja už Moniku poznám a určite to nespravila omylom. Išla som na toaletu že si to osuším, len ako zákon schválnosti dievčenské nefungovali a z horného poschodia sa mi nechcelo ísť na dolné, tak som si povedala, že pôjdem na chlapčenské a budem dúfať, že tam nik nebude. Nakukla som a nikoho som nevidela. Odtrhla som si papier a snažila som sa to vysušiť, až kým sa neotvorili dvere na jednej z kabíniek. Nechcela som sa ani obzrieť až kým mi ten istý hlas, ktorý som počula včera na internáte nepovedal: „Čo tu robíš, či si si pomýlila svoje pohlavie?" Naštvane som sa otočila, že čo si to dovoľuje, ale tam stál...

Monika:

Jessica:

Mgr. Grace:

Ahojte tu je prvá časť nášho príbehu. Vopred sa ospravedlňujem za chyby, ale korektorka nám ochorela. Ak chceš môžeš nás podporiť hviezdičkou, zdieľaním alebo pekným komentárom.