Spolu až do konca//DNF//

Part 2. Prvý Deň V Škole

6:35
„crrr crrr" zobudil ma OTRASNÝ zvuk budíka. Jak ja neznášam skóre vstavanie do školy. Postavil som sa z postele a pretrel si oči. išiel som do kúpeľne a urobil som si hygienu(umyl zuby, učesal, atď.)

Potom som prišiel pred skriňu kde som si vybral svoju obľúbenú šedú mikinu a modré rifle. Zobral som svoju tašku a hodil si ju na plece a išiel dole. Zobral som si rožok a chcel doňho zahryznúť, ale potom som si uvedomil že som tučný a tak som radšej položil rožok tam kde bol.

Obul som si nike tenisky, zobral kľúče, vyšiel von a zamkol dvere. Školu mam odtiaľto len kúsok a tak som vyrazil.

7:45
Teraz som pred školou a pozeram sa na to satanove dielo. Neznášam školu lebo ma tam šikanovali a mal som z toho depresie. Ale to som už hovoril.

Pred školou bolo veľa žiakov. Našťastie si ma nikto nevšimol, a tak som mohol kľudne prejsť okolo nich. Zastal som pred hlavnými dverami školy. Mám isť ďalej alebo sa mám otočiť a isť domov? Pýtal som sa sám seba. Snáď nebudem posera, je to iba jeden deň škole... A potom celý rok. Ach bože. Nadýchol som sa a prekročil prah dverí.

„Teraz musím nájsť riaditeľnu." povedal som popod nos. Len som sa tak obzeral, kde by asi tak mohla byť riaditeľna až som narazil som jedného chalana vyššieho aspoň o 2 hlavy.

Ihneď som sa zľakol a začal zbierať knihy. Nevedel som čo robiť, kým ma ten chalan nezatiahol za vlasy hore a nedonutil pozrieť na neho. „Tak ty si do mňa vrazíš a ani nepovieš "prepáč"?! To je drzosť" odmlčal sa a pokračoval:„za toto budeš pykať. Ale nie teraz, teraz mam iné problémy ako takú špinavú handru." hodil ma na zem a opluľ ma. Bolela ma hlava. „neskôr si to s tebou vybavím" dokončil a odišiel aj s jeho partou.

Všetci sa zas začali venovať svojmu, ako keby sa nič nestalo. Tak ani na tejto škole tu nebudem môcť chodiť slobodne.

Postavil som sa, zozbieral svoje knihy ktoré ležali stále na zemi a išiel hľadať riaditeľnu.

Keď som ju konečně našiel tak zazvonilo na hodinu. Nevšímal som si zvonček a zaklopal. Z druhej strany sa ozvalo iba tiché ďalej. Otvoril som dvere a riaditeľ mi ukázal že ši môžem sadnúť. „Dobrý deň, ja som George, dnes mam sem nastúpiť. "

„Vitaj u nás na škole George, rád ťa vidím ."povedal a už niečo hľadal v skrinke a pokračoval:„tu máš učebnice a kľúčik s číslom svojej skrinky" podal mi učenbnice a kľúč. „Ďakujem" povedal som slušne. Aspoň budem ten prvý deň slušný. Potom to bude už jedno. „dovidenia" povedal a ja som ho tiež pozdravil.

Chodby boli prázdne. Aké nečakane keď dávno zvonilo.

Pozrel som sa na číslo svojej skrinky. „134" zamumlal som a išiel ju hľadať. „120...129...133...134" konečne som ju našiel a otvoril ju. Vložil si do nej nepotrebné učebnice a pozrel sa na môj rozvrh. Dneska je pondelok, takže prvá hodina je matika.

Zobral som si učebnice matematiky a utekal rýchlo hľadať triedu. Nikde som ju nemohol nájsť ale zrazu som uvidel na chodbe nejakého žiaka.

Podišiel som bližšie k nemu a opýtal :„ahoj nevedel by si kde je trieda matematiky, ja som tu nový." povedal som potichu. On sa na mňa otočil a povedal:
„Ahoj, hej jasne ukážem ti kde to je, práve tam mam namierené.“ povedzal veselo. Georgovi odľahlo.
„ďakujem ti" chcel som sa ho spýtať čo robí tak neskoro po hodine na chodbe ale nechcel som byť zvedaví. Však každý má svoje súkromie a poznám ho asi tak 5 minút.

„A vlastne ako sa voláš?"ozval sa neznámy „George ale kamaráti mi hovoria aj gogy." povedal som nervózne. „Aha, tak já som Nick ale môžeš mi hovoriť aj sapnap." usmial sa. „Dobre, sapnap" posledný krát sme sa na seba usmiali a išli sme radšej do triedy.

Sapnap išiel boh vie kam a nakoniec sme prišli do matematickej triedy. Zaklopal som a vošli sme do triedy. Akonáhle som prišiel do triedy všetky pohľady padli na mňa a sanapa ale hlavne na mňa lebo ma nepoznali.

„Nick zase si prišiel neskoro!" vyrešila ho učiteľka. „Prepáčte ale stretol som nového žiaka a nevedel kde je čo tak som mu to poukazoval. Žmurkol na mňa.
„dobre pre tento raz to máš ospravedlnené. Sadni si“ nemusela ani dvakrat hovoriť a Nick si sadol do zadnej lavice. Ja som tam stál sám. Celý som sa triasol od stresu. Proste sa bojím ľudí, nikdy neviem čo urobia vopred. Sapnap bol zatiaľ jediný dobrý.

„Žiaci dneska k nám prišiel nový žiak. Môžeš sa predstaviť." povedala učiteľka. „ahojte, volám sa George." ďalej som bol ticho a učiteľka pochopila že som skončil. „Dobre George tak si sadni k Nickovi keď sa už poznáte" posadil som sa do lavice a zas ma všetci ignorovali. Hodina prešla rýchlosťou svetla a už zvonilo. Všetci sa rozbehli na chodbu. Zostal som v triede sám so sapnapom. Pomaly som sa dvíhal na odchod. „Hej George!" zavolal na mňa sapnap keď som bol pri dverách. Ostal som ticho stáť a čakal čo ž neho vypadne. „Nechcel by si ist po škole na kávu? Poznám jednu super kaviareň." hmm možno by som aj mohol isť. Však kávu doslova milujem a mesto ešte tak nepoznám. Možno by som sa aj so sapnapom spriatelil. „okey, pôjdem." povedal som jednoducho. Sapnapovi sa na tvári vyčaril veľký úsmev. „Super tak o pol druhej pred školou" ako odpoveď som mu venoval úsmev á vybral sa ku skrinkam.

Otvoril som skrinku a niečo na mňa vyprsklo rovno na tvár. Jedným prstom som si pretrel oči aby som videl. Pozrel som sa na prst. Šľahačka. Otočil som sa a všetci sa začali smiať. Zatvoril som skrinku a utekal na WC aby som sa umyl...