Spolu až do konca//DNF//

Part 5. Park

Keď sme prišli do parku, sadli sme si na lavičku ktorá bola pod stromom a pozerali na mesiac.

„Gogy... Ja ti musím niečo povedať... " povedal nervózne dream. Otočil som sa naňho a v jeho očiach videl strach. Neviem prečo sa bojí. A bolo mi to aj celkom ľúto.

„j-ja som sa asi do teba zamiloval..." povedal potichu ale ja som to počul až moc nahlas. Zostal som ticho ale vo vnútri som kričal. ON SA FAKT DO MŇA Zamiloval?! opakoval som si v hlave až kým sa dream nepostavil a chcel odísť ale ja som ho chytil za ruku.
„dream kam ideš?" opýtal som sa ho
„j-ja som m-myslel že-" začal ZASE plakať a ja som ho musel utešovať. Dneska sa cítim ako v škôlke. Alee nevadí. Pre dreama všetko. Keď sa konečne upokojil tak som sa posadil naňho obkrčmo.
„Ani si nevieš predstaviť ako strašne ťa chcem pobozkať" on sa zarazil ale za chvilku mi venoval úsmev ktorý vo mne vyvolal nespočetne veľa impulzov. Teraz som mu chcel dať pusu ešte viac ako predtým.

„just do it“(by Nike) naklonil som sa k nemu tak že sme sa dotýkali nosmi. Ale bol to Dream ktorý spojil naše pery v jedno. Bozkávali sme sa minúty ale mne sa to zdalo ako pár sekúnd. V ten moment som mal všetko čo som potreboval. Vnímal som len dreamové pery.

Keď sme sa od seba odtiahli tak sme si pozerali do očí. Jeho oči bolo to najkrajšie čo som kedy v živote videl. Jeho oči boli žltej farby až zlatej. To bol moment kedy som si uvedomil ze som barvoslepy.

Moja mama mi od malička hovorila že ľudia nemôžu mať žlté oči. Trošku som sa zahambil ale pozrel som sa zas na dreama a všetka hamba bola preč. Len som počul ako povedal:„si nádherný gogy" začervenal som sa. On sa na tom len uchechtol a s jeho mohutnými rukami mi chodil po tváry.

In my mind som si hovoril že kto tento moment preruší tak bude pykať. Asi som to zakrikol pretože pár metrov od nás kričal dajaký typek. „Hej vy dvaja nechutný teploši, choďte si to rozdávať inde lebo je tu horko. A viete čo? Hentam za rohom je klub, tam by ste sa hodili." 

Dreamovi doslova horela hlava, až z uší sa mu parilo. Chcel sa postaviť a dať tomu typkovi päsťou ale zastavil som ho. „Dream sadni si, nevidíš že je opitý. On za to nemôže aké hovná vypúšťa z úst." Dream sa na chvíľku ukludniľ ale ten typek sa len tak nedal odbiť. „Ano počúvaj toho tvojho teplého humusaka."

Toto Dream už nevydržal a rozbehol sa k nemu a dal mu takú silnú ránu že zostal ležať na zemi a ani sa nepohol. Ja som stál meter od neho a preskakoval pohľadom na dreama a na toho typka ktorý ležal na zemi polomrtvy. Fuck. Zanadával som si.

„Dream asi by sme mali vypadnúť." jak som to povedal tak sa zrazu otvorili dvere od baru ktorý bol kúsok od nás a z neho vyšla banda mierne opitých chlapov.
„Hej máš pravdu" pritakal dream ale už bolo neskoro. Ta banda nás videla a utekala za nami.

My sme sa rozbehli o sto-šest. Bežali sme cez celý park. Už som nemohol tak som Dreamovi naznačil že sa musíme schovať. On to vďaka bohu pochopil a schovali sme sa do najbližšej uličky za smetiaky. Počuli sme ako zastavili pred uličkou ale bežali ďalej. Vydýchli sme si.

Boli sme už na odchode keď sa za nami ozval hlas:„ale ale, není sú to naši dvaja vrahovia." otočili sme sa a tam stála ta banda pred ktorou sme utiekli. Teda to sme si aspoň doteraz mysleli.

„Aký sme ti vrahovia?!" povedal som. Dream a dokonca aj ja som bol prekvapený kde sa vo mne zobrala tá odvaha.

Zrazu ma ten typek zobral pod krk, tak že som sa nedotýkal zeme. „takto so mnou nikdo nebude zametať. A už vôbec nie nejaký sopliak. Vrazil mi takú silnú až ma rozbolela hlava z nevedel som čo je realita a čo nie. Len som počul hlasy.

„Hneď ho pusti!" povedal dream. Jeho hlas rozpoznám vždy. Sice už som sa 3 minuty poriadne nenadychol a asi sa začínam dusiť ale aj tak vždy.

„Alebo čo? Zbiješ ma?" povedal niekto a zasmialo sa viacero hlasov. Pomaly som prestaval vnímať ale Dream ma zachránil. Vrazil tomu typkovi a ja som spadol na zem. Konečne som mohol dýchať.

Poďakoval som pohľadom Dreamovi že mi zachránil život a išiel zaňho. „keď poviem 3 utekaj a neobzeraj sa" náhle povedal dream a ja som nevedel uveriť vlastným ušiam. Sme spolu 2 hodiny a už ho musím opúšťať. Ale veril som mu tak som tak urobil. Nechcel som sa hádať.

Dream začal:„1...2...3...utekaj!" povedal tak aby som to počul len ja. Začal som utekať čo mi sily stačili. Nemal som sa obzerať ale nemohol som si pomôcť. Videl som ako si to Dream rozdáva s jedným typkom.

Vyzeralo to že Dream vyhráva tak som sa otočil naspäť a utekal som k mostu. Tam som zastal a rozdýchaval beh. Čakal som 10 minút na dreama ale nič. Stále som si hovoril že je okey a príde ale nedalo mi to. Musel som isť naspäť.

Šprintoval som naspäť. Keď som tam bol videl som Dreama ako tam leží. Hneď s ním zatriasol a pýtal sa ho či je okey. Neodpovedal. Zistil som že dýcha. Snažil som sa ho zobudiť a po chvíli sa mi to aj podarilo. Vstal a bol ako opitý. Vzal som ho teda ku mne domov.