Spolu až do konca//DNF//

Part 4. Skoro Koniec

Išiel som na najbližší most. Oprel som sa o zábradlie a pozeral som dole. Chcem to naozaj urobiť? Skončiť svoj život tak jednoducho. Možno by som mal skočiť pod vlak. Aspoň by som bol v správach. Hmm. Ale aj keď nájdu moje telo v rieke bude to v správach. Aspoň sa konečne dozvedia ako veľmi ma týrali a prečo som skočil.

Z premýšľania ma vyrušil celkom známy hlas.
„Ahoj" zľakol som sa a skoro skočil z mosta skôr ako som chcel.

Keby som naozaj skočil tak by som si predstavoval správy takto: "študent chcel spáchať sebevraždu. Popri tom ako sa rozhodoval ho vyrušil cudzí muž. Študent sa tak zľakol že skočil z mosta. Doslova ho cudzí muž dohnal k smrti."

Chcel som sa zasmiať ale to by som prerušil dramaticky smutnú chvíľku a typek by si myslel že šógi pravdepodobne psychopat.

Pozrel som sa mu do očí. Wait a second, není to náhodou-
„D-dream? " opýtal som sa ho a skoro ma porazilo.
„G-george?" povedal tiež.
„Si to naozaj ty?" povedali sme naraz a aj sme sa zasmiali. Naozaj to bol môj dreamy-creamy.
Ja som sa usmial ale Dream sa začervenal?

Otočil hlavu aby som si to nevšimol ale bolo neskoro. Furt mi nešlo do hlavy prečo sa červená. Nechal som to teda tak.

„Kde si bol tak dlho? Prečo si neprišiel na návštevu tak ako si mi vtedy sľúbil? J-ja čakal som ťa, čakal som ťa každý jeden posratý deň ale ty nikde." hej bol som naňho trošku viac nahnevaný ale na druhej strane som rád že je tu a už nikam neodíde. Potom bolo chvíľu ticho.

„J-ja sa ospravedlňujem gogy-wogy-swogy ale nemohol som. Bolo to ďaleko a bol som ešte malý, rodičia povedali že už ta nikdy neuvidím..."

„och prepáč že som na teba tak vyletel ale proste bol som za to nahnevaný. Teraz som ale rád že ťa vidím." usmial som sa na neho a on na mňa. Bože ten jeho neodolateľný úsmev. Tuším som aj zabudol na depresie a to že šanci chcem zabiť. Teraz je jeho úsmev moja droga. Droga ktorá sa nedá porovnať ničomu.

„To som rád" dodal.
Chvíľu sme sa na seba tak pozerali až mi to prišlo trápne a tak som mu položil otázku:„Vlastne prečo si tu?" vážně George? Lepšie si sa nemohol spýtať?

Zostalo len hrobové ticho. Som nevedel že už som pochovaný a odpočívám v pokoji. Prečo ale Dream nic nehovorí? Povedal som niečo zle? Však vlastne hej, prvá respektíve druhá otázka čo som sa ho spýtal po 7 rokoch.

Nakoniec ale povedal:„vieš u mňa doma sú teraz rodinné prípady. Radšej som išiel na vzduch aby som to nemusel počúvať" povedal to ako keby sa za to hanbil.

„nemusíš sa za to hanbiť. Mne zomrela mama a na pohrebe som radšej utiekol. Doteraz si to vyčítam." Bolo ticho. Nikto nič nepovedal. Ani ja, ani dream.

Stali sme tam ako mäkké I. Ja som mal sklonenu hlavu a cítil som na sebe pohľad dreama.
„to mi je ľúto, tvoju mamu som mal rád, bola vždy taká milá. Neviem prečo vás tvoj otec opustil." nakoniec povedal.
Ja som sa iba kyslo usmial. (prečo som išla písať kyslo umrel?)

„a čo tu vlastne robíš ty?" opýtal sa ma dream.
„no ja-" hľadal som výhovorku, aby som mu nemusel povedať to že to už nezvládam atď. Veď nebudem mu tu hovoriť o mojich pocitoch. Však by tu zaspal z nudy.

„ja... Som sem prišiel preto, aby... Som nebol furt doma..aaa noo-" chcel som ešte niečo dodať ale dream ma predbehol.
„gogy nemusíš sa vyhovárať. Povedz mi pravdu. Ja to nikomu nepoviem." fuck ale ja nechcem pove- POČKAŤ, on mi povedal gogy?! Ja sa tu snáď roztopím. Krajšie mi nikto nepovedal. Aj keď som mal kamarátov tak mi hovorili George. Počkať, to znamená že dream chce byť so mnou zase kamarát? Nemôžem tomu uveriť. Prehrával som si dookola slová v hlave dream chce byť so mnou zase kamarát...

„Gogy si v pohode? " zamaval mi dream pred nosom.
„a-áno som" povedal som neisto. Dúfam že nevie čítať myšlienky lebo by som sa tu na mieste zakopal najhlbšie do zeme ako to len ide.

Dream sa zamračil.
„vieš gogy mne na tebe záleží a nechcem aby si mi klamal. Chcel by som byť zas tvojim kamarátom ale neviem či chceš aj ty." nemal som slov. Bol som len ticho a ani nepomyslel na to že by to dreamovi mohlo prísť divne.

„gogy ja viem že sa na mňa hneváš a není ti dvakrát do reči al-" rýchlo som ho prerušil aby si nemyslel že sa naňho hnevám.

„Dream ja sa už nehnevám, chcem byť tvojim kamarátom aj keby to malo stať všetko čo mám." v dreamovych očiach boli vidno iskričky.

„super takže môžeme ísť teraz do mesta a- Počkať, však je polnoc. Ja som úplne zabudol." nervózne sa chytil za krk.

„ale zajtra by sme mohli ísť keď chceš." ako rád by som mu povedal áno ale bohužiaľ nemôžem. Zajtra som chcel ist so sapom na kávu aby som mu vynahradil včerajšok.

„prepáč ale zajtra už niečo mám." keď som to povedal tak sa mu slzy spustili z jeho oči. Bolo mi smutno s ním a tak som povedal:„neplač dweam. Môžeme ísť aj teraz do parku. Tam nikto nebude." prikývol a snažil sa prestať plakať. Ja som ho ukľudnoval. Pomali sme išli smer park.