Spolu až do konca//DNF//

Part 6. U Gogyho Doma

Ku mne domov som to mal kúsok tak som zobral Dreama ako princeznú a vyrazil. Za 10 minút už som bol doma. Položil som Dreama na posteľ do hostovskej a išiel do kúpeľne pre lekárničku.

Keď som ju konečně vypátral, išiel som za Dreamom do hosťovskej. Stále ležal na posteli a nenaznačoval žiadne známky života až na to že dýchal.

Lékárničku som položil na posteľ a otvoril ju. Nachádzali sa tu obvazy, lepičky atď. Zobral som dezinfekciu a taký ten servitek a začal Dreamovi dezinfikivat rany. Trošku cukal keď som mu začal dezinfikivat ranu na líci.

Keď som mu komplet celú tvár vydezinfikovanu tak som sa ešte pozrel či není zranení na hrudi. Pomaly som mu odkryl tričko a uvidel jeho vypracované brucho. Priznávam že má hot postavu.

Po chvíľke pozorovania Dreama bez trička som sa prebral z tranzu. Pohľad mi padol na dve hlboké rezné rany. Bože môj. Museli ho porezať. Hajzli. Zobral som nový servítek, dal naňho dezinfekciu a pretrel mu tie rany. Snažil som sa byť opatrný aby som nezobudila Dreama. Cukal sebou ešte viac až kým sa neprebral.

Vystrelil do sedu a zmätene sa obzeral okolo seba. Uvidel ma ako ho ošetrujem a zas si ľahol a uvoľnil sa. „Dobré ráno Dreamy" povedal som.

„eh kto si?"

(dramatická minuta tichla)

One minute later

„Jaj to si ty gogy, prepáč boli ma hlava" mega sa mi uľavilo keď si spomenul. Asi by som skočil z utesu keby zabudol kto som.

„to je v pohode, len lež ja ti idem uvařit čaj a potom ti to ešte vydezinfikujem a dám ti na to obväz" nečakal som odpoveď a utekal postaviť vodu na čaj.

O chvíľku som bol naspäť aj s horúcim čajom v ruke a v druhej som držal vlašské orechy. Vraj pomáhajú na zapamätanie, tak som ich pre istotu zobral keby Dream zas niečo zabudol.

„Ďakujem ti gogy" povedal Dream. Ja som sa len naňho usmial a pomohol mu sa posadiť. Keď dopil tak som mu pomohol ľahnúť.

„Dobre a teraz ti musím ešte to brucho ošetriť" Dream prikývol čo znamenalo len jediné, ide sa na vec.

Zobral som si teda nový servitek, nalial naňho dezinfekciu a začal mu to potierat po ranách. Muselo ho to pekelne štípať. Dezinfekcia je sviňa to vám zaručím.

Po krutých 10 minutách nedobrovoľného týrania Dreama som mu to konečne mohol obviazať.

„Tak ja ťa nechám odpočívat" už som bol na odchode keď po mne Dream skríkol až som naskočil.

„POČKAAAAAAAAAAAAAJ!!!!!!!!!"

„Mohol by si tu na noc zostať so mnou? Zišla by sa mi nejaká tá spoločnosť" povedal

„Tak dobre teda"

-Dreamov úsmev-

Ľahol som si vedľa neho na posteľ. Však predca to bola manželská.... Nieže by sme boli manželia, síce by to nebolo zle ale bola veľká takže aspoň sme sa nemuseli tlačiť ako tlačenka.

„Mám ti prečítať rozprávku?" ironický som sa spýtal našeho krásneho Dreamika.

„hahaha veľmi vtipné ale nevadilo by mi to" toto si nemal chlapec. Pretože ja som to zobral smrteľne vážne a prikázal mu nech počká. Vyšiel som z izby a mieril si to do mojej malej knihovnice. Nieže by som čítal každý deň ale milujem čítanie. Išiel som do sekcie rozprávky a vybral moju obľúbenú. Mala morská víla.

Po ceste som si všimol hodiny ktoré ukazovali 4 hodiny ráno. To sa zas vyspím no. Prisaham bohu že na matike zaspím.

Každopádne som si to namieril do izby kde na mňa čakal Dream. Celý vysmiaty som vošiel do dverí a sadol si na stoličku vedľa dverí. Rozsvietil som ešte lampu aby som aj niečo videl a začal čítať.

„Kde bolo tam bolo bola raz jedna mala morská víla menom Ariel...."
Myslel som že ma Dream stopne a povie že som idiot ale on nie. On sa uvelebil a počúval. Za chvíľku zaspal.

Tak som zavrel knihu a ľahol si celý vyčerpaný vedľa neho. Bol to náročný deň. Aj keď zajtra môže byť ešte horší.