Part 7 Týždeň V "Karanténe"

290 20 2
                                    

Zobudil som sa na zvuk rozbitia skla. Rozlepil som oči a snažil sa spamätať. Vedľa mňa nikto nebol tak ako vždy...... Počkať...... Veď včera som zaspával s Dreamom. Takže to znamená že....

Rýchlosťou svetla som sa rozbehol do kuchyne, kde som našiel Dreama ktorý sedel na zemi a vedľa neho bol rozbitý pohár. Snažil sa to upratať ale moc sa mu to nedarilo. Bol celý ubolený.

„Čo to preboha robíš?!! Mal by si oddychovať! Ukáž ja to upracem a ty si pôjdeš ľahnúť do postele." nechápem prečo sa chudák Dream namahal ísť do kuchyne sám. Snáď si nemyslel že môže urobiť  raňajky keď má hlboké rezance od toho hajzlika. „to bol rozkaz" dodal som keď som videl ako ma Dream stále nepočúva a zazerá na mňa.

Po chvíľke sa rozhodol radšej vstať zo zeme a išiel si ľahnúť. Ja som sa zatiaľ snažil zo zeme upratať najväčšie kusy skla. Ale zrazu som sa porezal. Pripomenulo mi to staré časy keď som sa takto sám rezával. Boli to temné časy keď sa mi všetci smiali za to že som sa nadýchol. Túto bolesť som v sebe dusil dosť dlho. Potom som sa začal rezať. Zo začiatku som si pripadal ako psychopat ale časom mi to začalo pripadať normálne. Mal som na to dôvod, nerobil som to preto aby sa na mňa všetci pozerali ako na chudáka Georga ktorý sa reže.
Určite by sa mi vysmiali do chsichtu keby som im o tom povedal.

Všetko toto mi prebehlo hlavou a až potom som si všimol že mi po ruke tečie vodopád krvi. Ihneď som sa postavil a dal si to pod studenú vodu. Bolo divne to zažiť znova... Teraz keď som mal Dreama mi nič nechýbalo, keby sa mu niečo stalo tak by som si to vyčítal dokonca svojho života. Bez neho sa proste nedá žiť aj keď je fakt že sa poznáme menej ako deň. Nepočítám minulosť.

Otvoril som šuplík a hľadal obväz na moju nemalú ranu. Najskôr som našiel dezinfekciu ktorá sa mi tiež zišla a nakoniec aj ten hľadaný obväz. Vydezinfikoval som si ránu, neskôr priložil vatovu podložku a obviazal obväzom. Stále to štípalo ale nemohol som dopustiť aby bol Dream ohladu. Vymyslel som si že urobím lievance. Sú chutné, Dream ich miluje a ja poznám úžasný recept. A je rozhodnuté.

Pri varení som sa snažil napísať omluvu Nickovi pretože som neprišiel. Nechcel som klamať tak som mu to zhrnul:

GeorgeNotFound
Ahoj Nick prepáč že som včera neprišiel ale zaspal som a zobudil sa až o polnoci. Rozhodol som sa ísť prejsť a našiel jedného môjho starého kamoša, potom nás zmlatili teda skôr toho kamoša a teraz sa musím o neho starať. Asi tak týždeň nebudem v škole. Ešte raz sa ospravedlňujem.
George

**********

Lievance už vonali na stole a ja som bol na ceste do hosťovskej izby, aby som doniesol môjmu hosťovi raňajky. Prišiel som k posteli kde bol Dream skrčeny do klbka ako také malé mačiatko. Škoda ho budiť ale to by zas neochutnal moje výborné lievance.

„Dreamie vstávaj, nesiem ti raňajky."potriasol som s nim ale on nič. No tak jeho smola chlapec, keď nie po dobrom tak po zlom.

„zobuď sa dreeeeam"

„DREAM VSTÁVAJ"

Pri každom pokuse zobudiť Dreama len zahmkal čo má rozčuľovalo ešte viac.

„CLEY OKAMŽITĚ ZDVIHNI TEN TVOJ LENIVÝ ZADOK A POD JESŤ INAK NA TEBA VYLEJEM ĽADOVÚ VODU!! " zavrešťal som.

Nebolo treba sa mu vyhrážať lebo hneď ako počul svoje meno tak vstal.

„konečně si sa zobudil... Spal si tak tvrdo ako keby si týždeň nevidel posteľ " povedal som a jemne sa zasmial. Dream mi venoval len hnusný pohľad a prevalil sa na chrbát.

Akonáhle to urobil síkol od bolesti a ja som hneď spozornel. Začal som sa ho pýtať či je okey na čo mi venoval bolestivé prikývnutie.
Pomohol som sa mu posadiť aby sa mohol najesť. Ihneď ako ochutnal prvé sústo tak sa mu na tvári vyčaril kúzelný úsmev.

„No teda gogy, toto je snáď najlepšie jedlo a zároveň aj lievance aké som kedy jedol." pochválil ma a ja som mu venoval úsmev.

Už sme boli najedení a pozerali film v obývačke, ktorý vybral Dream. Bola to komédia ktorú ja moc nemusím a tak som sa strácal vo svojich myšlienkach. Premýšľal som ako sa vyhovorim v škole. Na týždeň by malo zabrať že som chorý ale čo keď ma niekto príde pozrieť. Nevadí tak to budem hrať. Ten týždeň nutné potrebujem zostať s Dreamom.

Premýšľal som ešte o nejakých veciach už ani neviem o čom keď moja hlava padla na Dreamovo rameno. Potom bola tma.

Zobudil som sa na gauči sám čo má najskôr trošku vystrašilo ale keď som uvidel claya v kuchyni hneď som sa upokojil. Práve si zobral vodu a mieril smerom ku mne. Rýchlo som zavrel oči a robil sa že spím.

Dream si sadol na gauč, kde som "spal" ja. Napil sa vody a položil ju na stôl. Pozrel sa na mňa a dám ruku do ohňa za to že sa usmial. Cítil som to, cítil som jeho pohľad a úsmev pod ktorým som sa rozpúšťal ako taká zmrzlina. Pohladil ma po tvári a dal mi pusu na čelo. Začínal som cítiť ako mi červen stúpa do líc. Ale Dream sa už dávno postavil a mieril do izby.

Ja som zobral mobil do rúk a natukal heslo. Mal som 2 nové upozornenia. Z edupage mi došlo že som vymeškal 7 hodín a písal mi aj sapnap. Bol som trošku nervózny ale aj cez to som otvoril správu.

Sapnap
Ahoj George, to nevadí hlavne že si napísal a žiješ. Môžeme ísť na kávu neskôr aj s tvojim kamarátom keď bude chcieť ;)

GeorgeNotFound
Platí tak ahoj na budúci týždeň

Odpísal som mu a išiel sa na to opýtať Dreama. Vybehol som schody a vošiel do izby. Uvidel som spiaceho Dreama. Prišiel som k nemu bližšie a pozeral sa na neho. Skúmal som každú jeho pihu, každý jeden kúsok z jeho tváre až kým som neskončil pohľadom na perách. Tak strašne som ho chcel pobozkať ako keď sme boli parku.

Pomaly som sa začal približovať až kým som sa jemno nedotkol jeho mäkkých pier. Zrazu Dream otvoril oči a pritiahol ma do vášnivého bozku. Naše jazyky viedli dlhé minúty vojnu. Odtiahli sme sa až keď nám došiel vzduch. Potom som si to uvedomil. Som zamilovaný do Dreama. Do toho Dreama s ktorým som strávil celé dectvo. A až teraz som si to uvedomil... Že ho milujem

Hola
Nechcem zbytočne kecať ale musím sa poďakovať za 1.77k videní a 106 vote. Absolútne som to nečakala a moc si toho vážím.

A ešte by som chcela podotknúť že sa budem snažiť aby príbehy vychádzali čo najskôr, tým myslím tak 1 príbeh za 2 týždne.

Tak si teda užívajte víkend. Adiós

Spolu až do konca//DNF// Where stories live. Discover now