Bozky za údery 🔚

Kapitola desiata - Dupot kopýt

Simon nemal ani tušenia ako sa mu opäť raz podarilo zamotať sa do niečích plánov. Ľudia očividne na rozdiel od neho brali slová až príliš vážne. Toľká upätosť by predsa jeho samého pripravila o všetky vlasy na hlave. 

Nebodaj si ho niekto mýli s otrokom? Kam sa stratila jeho neoblomnosť? Zdá sa, že naozaj zmäkol, o čom nepochybne svedčil fakt, že si práve naťahoval na nohy tmavé jazdecké čižmy len preto, aby ich mohol prevetrať. Ako tak na ne úporne hľadel svojim žoviálnym pohľadom - uznal, že bolo na čase podniknúť nejakú nenútenú aktivitu. Nenútenú. Toto slovo malo jasne daný svoj význam, ktorý nekorešpondoval s tým, že Simon ich mal ísť prevetrať na vychádzku so svojou mladšou sestrou, Sarah Corbsovou. Celkom by mu pomohlo, keby vzala aspoň svojho manžela, aby sa v tej kaši neocitol úplne sám - to sa však nestalo. Pohotovo si vedel vybaviť jeho kyslý výraz a vyhýbavú odpoveď. 

Útechou mu mohol byť aspoň pocit vzrušenia z jazdy. Už tomu bolo niekoľko mesiacov, čo sa neniesol na vznešenom chrbte koňa a neužíval si pocit nadradenosti, ktorý mu to zakaždým dodávalo. Hriať ho tiež mohlo pomyslenie na to, že dá konečne zabrať svojmu telu a kondícií, mierne upadajúcej z nečinnosti. 

Simon White, sa predsa musí držať vo forme stoj čo stoj. Dúfal len, že Sarah nepatrí k dámam, ktoré sedia na koni ako na žeravom kutáči len preto, aby sa mohli pretŕčať okoloidúcim gentlemanom. 

No aj k takémuto scenáru mal pevne vystavaný plán - jednoducho popchnúť koňa a cval zmeniť behom niekoľkých sekúnd v trysk. A samozrejme, za žiadnych okolností sa neobzrieť - to bol základ. 

Naposledy hodil pohľadom k zrkadlu, aby sa uistil, že doladil všetky detaily svojho šatstva a mohol sa s pokojom v duši vydať v ústrety nadchádzajúcemu dobrodružstvu. 

Bolo ešte pomerne skoré ráno, súdiac podľa toho, že Slnko prominovalo ešte len kúsok nad obzorom. Treba podotknúť, že skoré vstávanie Simon neznášal ešte väčšmi ako spoločnosť utáraného dievčaťa, a veru si krátko po prebudení neodpustil vodopád hanebných hnevlivých slov. Ich výhodou bol aspoň okamžitý nástup úľavy. 

Javil sa pekný slnečný a veľmi teplý deň. Už pomerne skoro ráno Simon cítil na svojej pokožke šteklenie ostrých slnečných lúčov. Fúkal však i osviežujúci vetrík, ktorý sa pri jazde na koni isto ešte znásobí. Takmer magická kombinácia a dokonalé podmienky na jazdu. 

Kôň ho už poslušne čakal zcela ustrojený pred bránami najväčšie žrebčína v mesta. Tesne vedľa neho netrpezlivo postávala i kobyla, ktorá mala v dnešný deň patriť Sarah. V skutočnosti to bola kobyla, nad ktorou jeho brat prejavil ľútosť a vykúpil ju zo služieb Jamesa Delaryho. Sám sa vtedy pri nej neraz pristavil. Každý človek, ktorý nebol slepý videl, že je vychudnutá takmer až na kosť a zmorená námahou a zlým zaobchádzaním. Pozornosť upútavali najmä rôzne dlhé a široké rany na jej tele. 

To čo však Simona udivovalo najviac, bol jej temperament. Neraz sa svojmu pánovi s odhodlaním postavila na odpor a dokázala ho tým poriadne potrápiť. 

Dnes z nej bol už celkom iný kôň. Rany sa jej vďaka úpornej starostlivosti zacelili a tam, kde to bolo možné, jej ich obrástla srsť. Takisto obrys tela bol menej znepokojivý - statočne sa jej podarilo osvaliť miesta, ktoré to vyžadovali. Simon k nej podišiel ako k prvej, no videl, že kobyla mu nedôveruje. Rozhodol sa teda viac ju nedráždiť. Len sa pokochal krásne lesklou hrivou, ktorou sa smela pýšiť. 

Následne podišiel ku koňovi, ktorého pánom sa mal na dnešný deň stať. Zámerne si vybral koňa vysokého, statného, no pritom sa uistil, že je dostatočne rýchly. Podarilo sa mu zaistiť si dvojnásobného šampióna dostihov, pričom treba poznamenať, že to bol stále pomerne mladý žrebec. Tmavo čokoládová srsť sa leskla, ožiarená slnečnými lúčmi. Tmavé oči zlovestne blýskali na svojho pána. Toto nebude vôbec jednoduché. Preblyslo Simonovi mysľou. Ani zďaleka nepatril k vynikajúcim jazdcom. No čoby to bol za gentlemana, keby nebol schopný udržať sa na chrbte koňa? Bral to ako jednu z mnohých výziev. Dalo by sa však povedať, že za väčšinu schopností, ktorými disponoval, mohol ďakovať tomu na nebesiach. Sám si totiž len máločo, naozaj zaslúžil poctivou drinou.