,,I want YOU "- Kim Taehyung

11.Kapitola

Ka Mi Rea

Potom čo odišiel som nevedela chytiť dych. Úplne ma opantal svojou aúrov aj keď som sa znažila odporovať ,nedalo sa. Cítila som sa tak zle a dobre zároveň. Túžila som po ňom. Túžila som byť tou aurou obklopená na celom mojom tele.

Na to aj moja mama zvolala všetko služovníctvo na druhý deň aby im oznámila ,že v sobotu sa budú konať zásnuby. Prekvapilo neboli ztoho prekvapený  ,čakali to potom fiasku na oslave. Mama plánovala a ja som ju nechala bola pritom taká šťastna . Celý čas mala na sebe úsmev ako keby to bolo ona kto bude mať svadbu. Ja som nechcela kaziť atmosféru príprav svojou zkazenou náladov ktorá stále pretrváva.

,,Mi Rea? Prideš sem.",zavolá mama z obývačky. Otrávene vzdýchnem a zakusnem sa do jablka.

,,No?"

,,Mi Rea netvár sa tak . Budeš mať svadbu ."

,,Samozrejme veľmi sa na ňu teším.",sarkasticky odpoviem.

,,To sme dvaja ,drahá."

,,On tu čo robí?"

,,Kedže sa budú konať naše zásnuby ako pár by sme mali spolu ladiť. Návrhár našej rodiny nám navrhol spoločné oblečenie . A dnes je deň kedy si ich vyskúšame...aspoň ty drahá. "

,,Mám dosť šatov nepotrebujem ďalšie a nie už vôbec také ktoré sa budú hodiť k tomu tvojmu obleku.",odvrknem ,otočím sa a vrátim sa naspäť do kuchyne.

Šaty? Nech si ich strčí. Síce som sa minule dosť opustila a dovolila mu ma ovládnuť čo sa už nikdy nastane. Opatrne som prešla cez chodbu až ku schodisku na poschodie, a vstúpila do izby.

A vôbec ma neprekvapilo ,že stoji pri mojom okne. Určite nápad mojej mami alebo by bol zas tak drzí.

,,Zasa?Mama ťa poslala."

,,Tak dáko ,cukrík.",pozrie na mňa ponad plece.

,,Myslím ,že som sa dole vyjadrila zreteľne a preto by si mal ísť. ",odvrknem.

,,Čo tak zrazu?Keď som tu bol naposledy nechcela si ma pustiť. ",uškrnie sa a prejde ku komode s oblečením.

,,...,Hej nepozrej tam.",vytrhnem jeho ruku zo šuflíka so spodným prádlom.

,,Ako sa opovažuješ siahať na moje veci. "
,zamračím sa na neho.

,,Čo skoro to ani potrebovať nebudeš."

,,A ak si už dohisterčila čakám ťa dole o 10 minút. Neprídeš vynesiem ťa odtiaľto na silu a potrestam. A to nechceš. ", s ľahkým bozkom na pery odchádza .

O 10 minút už som skoro pripravená si ísť vyskúšať tie sprosté šaty. Však predtým nez nastúpim do toho diablovho auta si dám ruž a moju obľúbenú vôňu . S vydýchom opúštam izbu.

Neisto svojím konaním zabočím na schody . Popravde mala by som priznať, že ho rada vidím a stráviť chvíľku sním mi síce neublíži, ale može sa niečo zvrtnuť. Pomaly chytám zábradlie aby som nespadla na tých vysokých topánkach keď do mojho poľa zamieri okoloidúca osoba,ktorá do mňa skoro narazí.

,,Čo tu robíš?",zavrčím a vzdialim sa dva kroky do zadu.

,,Prešlo 10 minút, miláčik.",usmeje sa na mňa tým krásnym úsmevom.

,,Ako vidíš som pripravená."

,,Áno, áno vidím a som príjemné potešený. "

Otočí sa smerom dole ku vchodu a ja ho poslušne nasledujem. Vonku sa mi naskytne pohľad na úplné isté auto ako pred pár dňami. Strávili sme tam poslednú chvíľu radostí.

,,Nepozeraj tak nám a nastúp si.", ozve sa z auta.

Pretočím nadtým oči a nastúpim do auta.

...
Ako vždy prepáčte za chyby a príjemné čítanie.

Bts_hardimaginesk 🤍