,,I want YOU "- Kim Taehyung

5.Kapitola

Táto kapitola obsahuje nevhodný obsah pre maloletých.

KA MI REA

Ideme rýchlom krokom neznamo kde .

,,Ešte vydrž ,za chvíľu sa zohreješ,Miláčik
",pousmeje sa a venuje mi bozk na čelo.

Nad prezývkou sa poteším ,lenže keď mi dôjde, že to neni možné tak sa na chvíľku odtiahnem. Na čo on zareaguje a vtiahne ma do teplého objatia.

Otvorí dvere a my sa ocitneme v garaži. Jedno s áut zabliká a my do neho nastúpime, otvorí mi dvere a potom sám nastúpim na miesto jazca. Zapne strešné svetlo pri ktorom zašmurkám .

,,Si ešte krajšia ako naposledy.",jemne sa zapyrím.

,,Aj ty .",opätujem mu zamblivo kompliment.

,,Nemohol som na teba prestať myslieť. Bola si všade kde som sa pozriel . A dnes , keď som ťa videl moje srdce zahorelo ako v našu spoločnú noc."

Pomaly vydýchnem ,budem to musieť ukončiť ja. Nič iné mi nezostáva.

,, Nemôžeme byť spolu .",začnem pomaly ,aj keď ma moje slová boja.

,,Vyberám si teba .",vyhrkne hneď.
Otočím sa tvarou k nemu a nemo pozerám na jeho štastnú tvár .

KIM TAEHYUNG

Pozerá sa na mňa a vôbec nerozumie. Usmejem sa ešte raz a obliznem si pery, na ktorých je stále stopa po jej perách.

,,Ako to myslíš? Nemôžeme byť spolu ,išla som tu stebou, aby som to ukončila . Musíš si zobrať moju sestru. ",povie dosť smutné.

Chytím jej tvár do dlaní a jemne sa otriem našimi nosmi o seba. Uvedomujem su ,že sa správam ako puberták ,ale čo na tom ,chcem ju.

,,Si moja !",poviem silným hlasom a pobozkám ju na sladké ústa.

,,Vypýtam ťa od otca . Zmluva sa nezmení, len si zoberiem teba a nie tvoju sestru."
Odstrčím ma od seba .

,,A ja čo !Mňa si sa nespýtal, či to chcem. Čo keď si ťa nechcem zobrať. Čo ,ak môj otec nebude súhlasiť. Čo urobíš?"

,,Poviem mu o noci .",poviem jednoducho a ona na mňa vypuli oči.

,,Poviem mu o noci ako som si ťa zobral a o tom ako mi patríš . Nebudem vravieť ,že som ťa pošpiniľ lebo viem, že nic také sme neurobili. ",zalapá po dychu.

,,To neurobíš!"

,,Urobím! Ak bude potrebné ,pojdeš aj k doktorovi a on to potvrdí a ty budeš nútená povedať pravdu.",zamlčí sa. Nežné jej zoberiem ruky do svojich.

,,Nemám prsteň ...mám ,ale ja som ho nevyberal. Ale ,aj tak sa ťa opýtam.
Zoberieš si ma?"

Neviem ,či to bol dobrý nápad jej povedať také veci a následne ju požiadať o ruku . A ani sa nepoznáme .

,,Áno. ",potichu vysloví.

,,Povec to ešte raz!",prejde mnou smršť šťastia.