V posledných dňoch toho bola na mňa veľa. Mala som veľa práce s prípravou zásnub. Mama ma stále otravovala aj napomínala ,že sa jej práve toto nehodí na stôl a okolo ja ani neviem čo. Osobne mne to bolo jedno. Chcela som to mať čím skôr zásobou ,lebo tak či tak nás čakála svadba, ktorú zasa ja budem musít pripraviť. Ale nebola to jediná vez z ktorej by bolo nevolno . Nechcela som si to priznať ani som na to nechcela pomyslieť. No moja mama to zariadila za mňa .
,,Po svadbe budete musieť splodiť dediča. Je to povinnosť každej ženy v našich kruhoch." Mamine slová sami začínali dostavať pod kožu tak hlboko ,že som si to pripúštala viac a viac. Preto som kontaktovala Hwu a poprosila ju aby mi doniesla tehotenské testy. Poprosila som ju o diskrétnosť o tejto téme . Naštastie neprotestovala a v jeden deň mi ich aj doniesla. Od toho dňa som na tú krabičku nesiahla. Bála som sa toho závesku. Sme predsa mladý a ani sa poriadne nepoznáme ,ale pociťujeme tu istú vášeň a lásku napriek tomu . Z jednej strany by som bola štástná ,že sme z našej lásky vytvorili niečo čo má časť z nás ,ale z druhej strany je tam strach predsa sama som dieťa.
,,Nech sa stane čo sa má stať."
Poviem vám ,že týchto 5 minút boli ako večnosť a mučenie dokopy. Nevedela som si vybrať či sa mám bát alebo byť šťastná . "POZITIV" skoro som odpadla a dostala infarkt spolu. Moja myseľ to nevedela pochopiť ,nechcela si to pripustiť,ale čo sa dlao čakať keď sme si nedávali pozor. Nakoniec som sa s úsmevom na tvári otočila k zrkadlu a dala ruky na svoje brucho v ktorom rástlo malé stvorenie zo mňa a Tae.
,,Už teraz ťa milujeme ,prosím neviň nás za to ak nebudeme až taký dobrý rodičia, ale ver ,že keď prideš na svet a nadychneš sa budeme ťa ochraňovať a navždy pri tebe sťať."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
